Srpen 2013

Power love 5. Chapter-In the Park

27. srpna 2013 v 0:06 | Lilly |  Power Love
Prešla som cez úzky chodník k dverám domu. Zhlboka som sa nadýchla a snažila som sa čo najtichšie otvoriť dvere. Vošla som dnu a pozrela sa do obývačky či tam nie sú rodičia. Nikde nikto nebol tak som rýchlo vybehla na schody oproti dverám a vyšla som hore do svojej izby. Konečne som si vydýchla. Bola som vážne rada, že som nemusela stretnúť rodičov. Ale aj tak sa mi to zdalo príliš jednoduché, takže som si bola istá, že rodičia niečo tušia. V tejto chvíli mi to, ale bolo jedno.
Vošla som do kúpeľne a osprchovala som sa vlažnou vodou. Takáto sprcha mi spravila vážne dobre. Zakrútila som sa do osušky a sadla si na posteľ. Spomenula som si na Joshuov výraz, keď sme sa vonku rozprávali. Akoby v ňom bol iný človek, takéhoto nahnevaného som ho ešte nevidela. Nechápala som prečo žiarli na svojho najlepšieho priateľa ako si môže vôbec myslieť, že by som ho ja podviedla. Pri pomyslení na to, že si to o mne môže vážne myslieť sa mi do očí tlačili slzy, ktoré mi pomaly stekali po lícach. Jedna za druhou, ale nechcela som plakať. Mrzelo ma, že sa tento úžasný deň musel skončiť takto.
Na nočnom stolíku vedľa postele mi začal zvoniť mobil. Pozrela som sa jedným okom na volajúceho, no keď som zbadala to meno hneď som odvrátila zrak. Nemala som v úmysle to Joshuovi zodvihnúť aby si nemyslel, že to čo povedal je v poriadku, pretože nie je.
Pár krát sa ozvalo klopanie na dvere "môžem ísť ďalej?" podľa hlasu som vedela, že je to otec. Rýchlo som si utrela slzy čo mi stále stekali po tvári a usmiala sa.
"Môžeš vojsť" snažila som sa znieť čo najviac v poriadku. Otec ma poznal a vždy zistí keď nie je niečo v poriadku. Otvorili sa dvere a do izby vošiel vysoký muž s pár šedivými vlasmi v oranžovom tričku.
"Stalo sa niečo oci?" posunula som sa na posteli aby si mal otec kde sadnúť.
"To sa chcem opýtať ja, celý deň si nevyšla z izby" milo sa usmial a pohladil ma po líci. Tiež som sa snažila usmiať aby som ho presvedčila, že je všetko v poriadku.
"Všetko je v poriadku" zaklamala som "len som nemala veľmi náladu vyjsť z izby po tej našej hádke"
"Určite? Aj o tom som sa s tebou chcel rozprávať" trochu zvážnel "v niektorých veciach si mala pravdu"
"Nie oci, to je v poriadku..." vyrušil ma môj telefón, ktorý začal zvoniť. Volajúci bol opäť Joshua.
"Dobre, tak ja ťa nechám" pohladil ma po ruke, vstal z postele a odišiel. Môj telefón ešte stále zvonil. Vzdychla som si a vypla som hovor. Joshua sa nedal odbiť a neustále mi volal no ja som nemala náladu sa s ním rozprávať, preto som to zakaždým vypla.
Znova mi zazvonil mobil, no tento krát som sa na meno volajúceho pozerala z úsmevom.
"Ahoj Carlos!" povedala som zo smiechom. Až potom som si uvedomila ako ma dokázal jeden jeho hovor tak rozveseliť.
"Ahoj Hannah, ty si s tým Carlosom neprestaneš?" Zasmial sa "nemala si problémy, kvôli tomu nášmu úletu?" opýtal sa ustarostene.
"Nie neprestanem, pretože sa mi to páči!" v hlase som mala provokatívny tón. "Ako sa to vezme" trochu som zosmutnela.
"Čo? Prečo? Rodičia sa na teba hnevajú?" vypytoval sa ustráchane, akoby sa stalo vážne niečo strašné. Neviem prečo, ale to, že sa na mňa Joshua hnevá som nebrala ako úplnú katastrofu.
"Videl nás Joshua a myslí si, že by som nemala tráviť čas s tebou, ale s ním" znova som si spomenula na jeho slová.
"To akože žiarli? Ale veď to je úplný nezmysel, vieš čo ja mu idem zavolať" Harry ma nenechal nič povedať, len zložil telefón. Nechcela som aby mu volal, pretože som si bola istá, že tým sa to iba zhorší.

***

Keď mi zazvonil telefón bolo už tesne pred desiatov večer. Opäť to bol Joshua, prevrátila som očami a zodvihla som ten telefón aby ma už neotravoval.
"Čo chceš?" opýtala som sa arogantne.
"Chcem sa s tebou porozprávať, mohla by si prísť do parku?" tentokrát bol milý, až príliš.
"Teraz? Ja nemôžem vyjsť z domu ani cez deň!" vyšlo zo mňa skôr ako som si uvedomila, že to určite použije proti mne.
"A s Harrym si mohla ísť?" opýtal sa urazene "Ale vieš čo teraz sa o tom nechcem baviť, tak prídeš?"
"Budem sa snažiť" povedala som ľahostajne, nemala som v úmysle vynaložiť veľa úsilia, preto aby som sa tam dostala. Aj keď som ho mala veľmi rada, teraz som sa naňho hnevala.
"Okej, ďakujem teším sa" povedal nadšene a zložil telefón. Ja som si vzdychla a vstala z postele. Čiernou gumičkou som si zopla vlasy do vysokého vrkoča a znova som išla von cez okno, tak ako pred tým.

***

Rozhliadala som sa okolo seba, no v parku som nikoho nevidela. Bola som nervózna, pretože som sa obávala toho, že otec príde na to, že nie som doma. Počula som nejaké kroky, otočila som sa a za mnou stál Joshua. Strašne som sa ho naľakala až ma striaslo.
"Úplne ti preskočilo?!" vykrýkla som naňho "prečo ma strašíš?!" môj hnev sa ešte zväčšil. Vážne som nechápala tomu, čo má za lubom.
"Prepáč, prepáč zlatko nechcel som ťa vyplašiť" povedal milo a chytil ma za pás. Pritiahol ma k nemu bližšie. Chytila som ho za ruky a chcela ich dať preč z môjho pasu.
"Čo to robíš? Myslíš, že ma raz pobozkáš a všetko bude v..." nedopovedala som, pretože ma začal bozkávať. Po chvíľi som sa odtiahla a nechápavo som sa naňho pozrela.
"Fajn, prepáč nechcel som ťa uraziť. Vážne nie. Len proste žiarlim, keď ty si tak úžasná a Harry je úspešný holejista, len sa bojím, že o teba prídem" povedal akoby dúfal, že to pomôže. A aj pomohlo, ale nie úplne. Znova si ma pritiahol k sebe. "Takže sme v pohode?" pozrel sa na mňa zo psím pohľadom. Usmiala som sa a mierne prikývla hlavou. Joshua sa ešte viac ku mne priblížil a jemne ma pobozkal.

Je t'aime 1.chapeter

24. srpna 2013 v 17:10 | Sylvia |  Je t'aime
November 20. 2013.
Milý denníček!
Zajtra mám kontrolu u lekára. Bojím sa.
Mám leukémiu pokročilého štádia ak to bude ešte horšie už to nezvládnem . Večer keď zaspávam často si kladiem otázku Zobudím sa ráno? Neviem kedy zomriem, ale jedno viem, na smrť nebudem nikdy pripravená. Niekto mi dáva silu zobudiť sa. Ráno vstať z postele a bojovať z chorobou ktorá mi ničí život. Je to jediný človek, ktorý sa o mňa stará. Otec s mamou už dávno umreli a priatelia, ktorých som mala na mňa už zabudli.
V chvíľach keď som šťastná naozaj šťastná zabúdam na utrpenie, ktoré ma ťaží a myslím, že to pomáha. Mám taký pocit akoby mi smiech, radosť a láska k Damienovi uľahčovali život . Možno len trochu, ale predsa. V najhorších chvíľach keď myslím na smrť Damien mi rozpráva o našej spoločnej budúcnosti, ktorá nás čaká aj keď vie, že nič s toho nebude skutočnosťou. Obaja to vieme. No je pekné predstavovať si ako budeme spolu vychovávať deti v spoločnom dome niekde na kraji dediny.
Mám nádej, že možno raz budem zdravá, šťastná, ale je malá a pomaly sa zmenšuje. Každým zhoršením môjho zdravotného stavu nádej mizne. Je šanca, že nádej bude silnejšia, ale to by som musela mať lepšie výsledky a to sa už dva roky nestalo. Pred každou náštevou doktora dúfam, že to bude ten deň, ktorý mi zmení život k lepšiemu ale čakám márne.
Keď som bola malá rozprávala som sa so starými rodičmi akú chcem mať prácu a koľko chcem mať detí a, že keď budem mať vnúčatá budem sa o ne starať tak ako sa starajú oni o mňa. Teraz keď viem, že nebudem mať prácu ani deti bolí to. Pretože to bol v dectve môj najväčší sen. Momentálne môj najväčší sen je PREŽIŤ.

Je t'aime- new story!

24. srpna 2013 v 9:40 | Sylvia |  Je t'aime
S babami sme sa dohodli na novej poviedke celkom sa na ňu tešíme a dúfame, že sa bude páčiť aj Vám :) Bude to drama. Ja osobne som ešte drámu nepísala, preto sa na ňu teším.
Poviedka bude písaná vo forme denníka.
Žáner: Drama, Romantická
Počet kapitôl: 10-15
Autari: Caroline, Lilly, Sylvia
Príbeh sa odohráva vo Francúzkom meste Lyon, kde žije mladé dievča Céline, ktoré má veľmi vážnu chorobu a všetci vrátane nej sa obávajú toho, že to skonči trgicky. V tých najťažších chvíľach jej najviac pomáha Damien, ktorý je stále s ňou. Po dlhej dobe trápenia sa Céline konečne dozvie dobré správy, takže to bude chcieť s Damienom osláviť výletom do Paríža.

New story

23. srpna 2013 v 14:31 | Admins |  News

Už čoskoro...


Ahojte! Rozhodli sme sa v blízkej dobe urobiť novú poviedku! Zatiaľ nevieme, že či to bude tak na viac častí, alebo či sa rozhodneme len pre niečo jednodielne. Dúfame, že vás ďalšia poviedka nesklame a prečítate si ju. Majte sa, čítajte a užívajte si života!
xoxo, admins team

Power love 4. chapter - My name is Carlos

23. srpna 2013 v 14:23 | Caroline |  Power Love
"No čo, bavíš sa?" spýtal sa ma a priplával bližšie.
"Jasné! Nemyslela som si, že to bude až takáto zábava! Mali by sme sem chodievať častejšie."
"Páni, tak toto som naozaj nečakala." a hneď sa potopil. Chvíľu bol pod vodou a zrazu som len cítila, ako ma chytil za lýtko a už som bola pod vodou. Našťastie som si stihla rýchlo zachytiť nos, aby som sa nenadýchla vody.
"Hej!" skrýkla som hneď ako som vyliezla, "nechcela som si namočiť vlasy!"
"Už je neskoro. Na to si mala myslieť pred tým, ako si sem vliezla."
Bolo pravé poludnie, a tak slnko poriadne svietilo nad našimi hlavami. Keďže ma už celú namočil, musela som ho potopiť aj ja. Ponoriť ho bolo vážne náročné, pretože vzdoroval, ale nakoniec sa mi to podarilo!
"Už by sme asi pomaly mohli ísť," vyhlásila som, keď sa vynoril z vody, "nechcem, aby si rodičia všimli, že som niekam odišla."
"V poriadku, môžeme ísť." Pomaly odplával k brehu a ja som plávala za ním. Zastala som v polovici, pretože sa mi rozviazala šnúrka na plavkách, a tak som si ju musela napraviť.
Keď som sa pozrela na Harryho, stál už pomaly oblečený pri motorke a pripravoval sa na jazdu. Nebolo mi všetko jedno, a tak som plávala rýchlo za ním.
"Harry, čakaj!" skríkla som, no neodpovedal, ani sa len nepozrel. "Carlos!"
"Prosím? Ako si ma to nazvala?" pozrel sa na mňa s úsmevom na tvári.
"Prepáč, len ma to tak napadlo. Pozerala som jeden film, v ktorom bol nejaký Carlos. Nemohla som si to odpustiť."
"To je v pohode. Poď, pomôžem ti."
"Vďaka, Carlos!" pousmiala som sa.

***

Zastavil o ulicu ďalej, pretože som nechcela, aby rodičia počuli motorku. Upútalo by to ich pozornosť a hneď by sa tento skvelý deň pokazil. Zložila som si dole prilbu, objala som Harryho a pomaly som odkráčala. Ešte som sa otočila za ním, no už bol ďaleko.
Kráčala som po ulici s jemným úsmevom a pozerala som sa na deti, ktoré sa hrali nedaleko našeho domu. Hojdali sa na hojdačkách a stavali hrady z piesku. Spomenula som si na staré časy, keď som sa tu tiež hrávala a pomaly som odišla. V diaľke som uvidela Joshuu. Stál neďaleko našeho domu. Mal na sebe rifle s bielym tričkom a koženou bundou na vrchu. Jeho tmavé vlasy boli zvláštne učesané dozadu, inak ako vždy. Už z diaľky bolo vidieť, že nemá dobrú náladu.
"Ahoj Josh!" pribehla som k nemu a pobozkala ho, avšak odtiahol sa.
"Tak čo, aký bol výlet?"
"Prosím? Ničomu nerozumiem."
"Prosím ťa. Nehovor mi tu, že nevieš o čom hovorím!" jeho pohľad sa razom stal chladnejším. Zdriapol ma za ruku, no vyslobodila som si ju. "Prečo si s nám bola vonku? Čas máš tráviť so mnou a nie s tým namysleným hokejistom, ktorý si myslí, že je ktovieaký úžasný motorkár!"
"Prestaň! Budem chodiť von s kým chcem a ty mi v tom brániť nebudeš! Harry je náhodou skvelý, určite lepší ako ty!" nemohla som to dlhšie vydržať a tak som odišla. Chvíľu sa na mňa pozeral ako odchádzam a ešte niečo kričal, no vôbec som ho nevnímala.

Power love

23. srpna 2013 v 14:16 | Admins |  Power Love
1. chapter --> GO, RANGERS!
2. chapter --> Celebration
3. chapter --> Rules everywhere!
4. chapter --> My name is Carlos!
5. chapter --> In the park
6. chapter --> House arrest - Cleared!
7. chapter --> Fair!
8. chapter
9. chapter
10. chapter

Power love 3.Chapter - Rules everywhere!

22. srpna 2013 v 16:28 | Sylvia |  Power Love
Lenivo som vstala z postele a pomaly sa presunula do kúpeľne potrebovala som studenú sprchu. O pár minút som bola umytá a oblečená. Nebola som si istá či mám ísť do kuchyne. Otec bol ráno dosť naštvaný a nie som si istá či už je v práci. Potichu som otvorila dvere od mojej izby a vyšla som von. V obývačke nikto nebol tak som vedela, že mama z otcom budú v kuchyni. Vošla som do miestnosti obaja rodičia mali na tvári kamení výraz. Váhala som či sa mám pozdraviť .
"Dobré ráno" povedala som po tichu. Chvíľu sa nič neozývalo až keď som si sadla mama sa ozvala.
"Dobré. Hannah strašne si nás sklamala vždy si bolo také dobré dievča. Čo sa stalo?" mama mala ustarostený hlas ako keby sa stalo niečo hrozné. Ja som bola ticho aby som to ešte nezhoršila aj keď v hlave mi vírilo milión myšlienok o tom čo by som jej mala povedať.
"Určite ťa na to naviedol jeden s tých tvojich kamarátov" otec to samozrejme musel zvaliť na niekoho iného nemohol si priznať že som to urobila z vlastného rozumu. " Aby bolo jasné už ich tu nechcem vidieť a neprajem si aby si sa s nimi priatelila" dodal otec. Toto som už nemohla nechať tak musela som niečo povedať.
"Nie oni dvaja za to nemôžu, dokonca ma odhovárali ja som to urobila dobrovoľne" bolo mi jasné, že mi neuverí ale povedať som to musela. Ani jeden ma vôbec nepoznajú starajú sa len keď sa stane niečo vážne. Ani len nevedia že chodím z Joshuom.
"Zlatko, neobraňuj ich ty by si nič také neurobila" mama sa nehnevala skôr bola sklamaná.
"Vôbec neviete čo by som urobila a čo nie pretože ma vôbec nepoznáte" skríkla som a rýchlim krokom som odišla do svojej izby.
***

"Ahoj potrebovala by som vypadnúť z domu máš čas?" opýtala som sa.
"Čau jasné na teba mám vždy čas" na Harryho sa môžem vždy spoľahnúť .
"Ďakujem stretneme sa tam kde vždy" už som sa začala chystať aby som nemeškala ako vždy.
"OK, teším sa" Zložil telefón.
Rýchlo som hľadala v skrini čo si oblečiem vybrala som si biele tričko na ramienka a modré šortky. Zo šperkovnice som si vybrala môj obľúbený náhrdelník, zapla som si ho na krku a bola som pripravená. Zamkla som dvere aby sa rodičia nemohli dostať dnu. Musela som preliesť cez okno aby som sa dostala von na šťastie si ma nikto nevšimol teda rodičia nie.

***

Harry ma už čakal pri svojej čiernej motorke s úsmevom na tvári. Mal na sebe svoje obľúbené čierne rifle a šedé tričko s krátkym rukávom, ktoré mu zvýrazňovalo jeho vyšportované telo.
"Čakáš dlho?" objala som ho. Krásne voňal. Nevedela som sa tej vône nabažiť.
"Dlhšie ako zvyčajne," zaškeril sa, "ale to je v poriadku".
"Prepáč, ale dnes som musela ísť von oknom." Sadla som si na múrik, ktorý stál pri nás. Prisadol si ku mne a chytil ma okolo pliec.
"Čo sa stalo? Mala si problémy za ten včerajší večer?"
"Áno, mala som problémy, ale nič si z toho nerobím. Viem, že ich to prejde, len ma nahnevalo, že oni sa vlastne nehnevajú na mňa, ale na teba s Joshuom, pretože si myslia, že vy ste ma na to nahovorili. Povedala som im, že to bolo moje rozhodnutie, ale nepočúvali ma. Takže sa s vami nemôžem stretávať, vlastne, mám domáce väzenie, takže sa nemôžem stretávať s nikým". Pritiahla som si kolená k hrudi.
"Nejdeme sa previesť?" Harry zoskočil z múrika a hodil mi prilbu. Tiež som zišla z múrika, nasadila si prilbu a sadla si dozadu za Harryho, ktorý už sedel vpredu.
"Zoberiem ťa na jedno miesto, ktoré som pred nedávno objavil," naštartoval motor, "bude sa ti tam páčiť."

***

Jazda bola skvelá. Pri narastajúcej rýchlosti vo mne narastal adrenalín. Avšak nebála som sa, pretože pri Harrym mám akýsi pocit bezpečia.
"Tak, už sme tu!" dala som si dole prilbu a zosadli sme. Ťahal ma cez zanedbaný lesík, ktorý vyzeral, že tu dlho nikto nebol.
Prešli sme po úzkej cestičke, ktorú lemovali mohutné staré duby. Kde-tu rastól nejaký kvet. Cestu zakončovali husté nízke kríky, cez ktoré viedla len úzka štrbinka. Ledva sme cez ňu prešli, no pohľad za ňou stál za to.
Na konci čistinky sa rozprestieralo rozľahlé jazero, ktoré na prvý pohľad vyzeralo veľmi čisté. "Ideme sa okúpať!" Navrhol Harry a už ma ťahal za ním. Nechcela som ísť, no vzdorovať sa mu nedalo.

Power love 2.Chapter- Celebration!

22. srpna 2013 v 16:26 | Lilly |  Power Love
S Joshuom sme išli pred šatne hokejistov týmu NY Rangers. Ja som bola samozrejme šťastná aj za Harryho, že to nakoniec vyhrali, ale bola som znudená. Najradšej by som s tade vypadla a išla rovno domov.
"Bol to skvelý zápas čo myslíš? Musíme to osláviť!" Bolo vidno, že Joshua je nadšený. Týmito slovami mi úplne pokazil môj plán ako sa dostať domov. Vedela som, že keď si niečo on naplánuje tak to aj uskutoční. A to bol ten problém.
"Áno bol to dobrý zápas hlavne preto, že to Rangers vyhrali" snažila som sa znieť nadšene "ale vážne to musíme oslavovať? A dnes?" tvárila som sa, že som neskutočne unavená aj keď to tak nebolo len som nemala chuť na žiadne oslavy.
"Áno musíme to osláviť dnes, pretože ináč by to nebolo ono! Budeš to musieť zniesť" uštipačne sa usmial a pozrel sa smerom k dverám šatní. Stál tam vysmiaty Harry. Chcela som ešte niečo povedať, ale bola som ticho aby som Harrymi nepokazila náladu. Joshua si s ním potľapkal po pleci ako zvyčajne. Harry prišiel ku mne a objal ma.
"Tak ako? Tam na ľade si bol úžasný" usmievala som sa. Harry ma pustil zo zovretia.
"Cítim sa skvelo! Tréner ma dokonca pochválil a sľúbil mi nejakú odmenu" Harry vyzeral vážne šťastne. Nemohla som mu povedať, že už idem domov a neoslávim to s ním.
"Ideme tú tvoju výhru osláviť no nie?" ozval sa Joshua a vyberal s vrecka kľúče od auta. Pozrel sa na mňa akoby tušil, že mi to vadí.
"To je jasné" Harry sa pozrel na mňa snažila som sa vyzerať nadšene, ale on ma poznal a vedel, že mi niečo vadí. "Ak to nebude vadiť Hanne" zodvihol obočie.
"Ale prosím ťa samozrejme, že mi to nevadí. Pôjdem rada. Výhru musíme osláviť" pretvarovala som sa. Joshua ma chytil za ruku a išli sme k jeho autu.

***

Joshua už mal skvelú náladu aj bez toho aby pil nejaký alkohol. Chytil nás poza krky a ťahal dnu do baru Foundation. Harry sa zabával s ním, ale ja som len prevrátila očami a dúfala, že sa to čo najskôr skončí. Vstúpili sme dnu. Bar bol preplnený ľuďmi čo sa zabávali pili alkohol a tancovali. Vyzeralo to tam vážne luxusne.
"Idem objednať niečo na pitie" odtrhol sa od nás Joshua a išiel pomedzi ľudí k baru. My sme si sadli do voľného boxu. Cítila som sa trápne, pretože sme boli obaja ticho. Netrvalo dlho a Joshua prišiel k nám aj s dvoma pohármi whisky. Zarazila som sa, pretože mi bolo jasné, že mne nič neobjednal. Jeden pohár položil na stôl pred Harryho a s toho druhého si odpil.
"A Hanne si nič neobjednal?" pozrel sa naňho Harry a odpil si s pohára.
"Nie to nevadí objednám si sama" povedala som urazene a išla som k baru. Tým, že ešte nemám osemnásť som sa nezaoberala. Bolo mi jasné, že budem schopná sa zabávať len vtedy ak niečo vypijem. Prišla som k baru, stál tam celkom milý mladík. Usmiala som sa.
"Poprosím Vás jeden pohár whisky" sadla som si na barovú stoličku.
"A máte už osemnásť slečna?" prezeral si ma. Bolo mi jasné, že mu mám ukázať môj občiansky preukaz, ale to by prišiel na to, že ešte osemnásť nemám. Musela som niečo vymyslieť.
"Ehm..to nie je pre mňa" ukázala som ukazovákom smerom k boxu kde sedel Harry a Joshua "to je tam pre tých dvoch, jeden s nich už bol pýtať whisky" usmiala som sa s nažila som vyzerať presvedčivo. Barman prikývol a nalial mi do skleného pohára trocha whisky. Zobrala som pohár s pultu. Trocha som sa od neho zdialila a naraz vypila dúšok whisky. Tak to pokračovalo aj naďalej.

***

Hrala moja obľúbená pieseň a ja som si na ňu musela zatancovať. Znova som si objednala ďalšiu whisky a postavila sa na jeden z voľných stolov. Nebolo to jednoduché, keďže ma dosť mykalo z opilosti, ale vyšla som hore a začala tancovať. O chvíľu na mňa vädšina ľudí uprelo zrak. Mňa to nezaujímalo bavila som sa. Prišiel ku mne Harry, ktorý nebol až tak opitý.
"Hannah poď dole, tancovať môžeš aj tam" natiahol ku mne ruku. Ja som pokrútila hlavou.
"Ale tu sa mi tancuje lepšie" hovorila som zo smiechom a tancovala ďalej. Vypila som posledný dúšok v pohári a položila ho na stôl na ktorom som stála. Všimla som si, že Harry tam stále stojí s rukami v bok.
"Čo ideš si zatancovať som nov?" pomaly som si čupla aby som počula čo mi hovorí.
"Veľmi rád, ale nie na tom stole" zdvihol obočie a znova ku mne natiahol ruku. No ja som sa zodvihla a pokračovala v tancovaní. Cítila som ako ma niekto chytá za nohy. Pozrela som sa smerom k Harrymu. Chytil ma za boky a dal dole s toho stola. Ja som sa naňho nahnevane pozrela a išla som preč. No Harry ma znova chytil za pás otočil k sebe a prehodil cez plece. Búchala som ho po chrbte no on ma nepustil.

***

Prebudila som sa vo svojej izbe s obrovskou bolesťou hlavy. Skryla som si hlavu pod vankúš pred slnečnými lúčami, ktoré prenikali cez žalúzie. V hlave som si hovorila aká som hlúpa, že som včera toľko pila. Chcela som zaspať a celý deň sa nezobudiť aby som nemusela cítiť tú bolesť. No prerušil ma silný prísny mužský hlas. Môj otec.
"Čo to malo včera znamenať mladá dáma?" odokryla som sa. Stál pri dverách. Pretrela som si oči.
"Oci nemôžeme to vyriešiť neskôr teraz mi je hrozne zle" Väčšinou býval môj otec milý hlavne na mňa, takže som si myslela, že to nebude problém.
"To v žiadnom prípade! Vyriešime to teraz!" skríkol. "S mamou sme sa dohodli, že ti za to dáme trest a to domáce väzenie" povedal a odišiel s izby. Ešte naschvál zabuchol za sebou dverami.

Power love 1. chapter - Go, Rangers!

22. srpna 2013 v 16:23 | Cassie |  Power Love
Otvorila som oči a hneď mi do nich zasvietilo silné slnko cez medzeru medzi závesami. Bolo neskutočne silné, preto som sa pozrela na hodinky pri stolíku. Dúfala som, že bude dosť času na to, aby som sa stihla pripraviť na Harryho zápas. Aj keď sa mi tam veľmi nechcelo ísť, pretože hokeju nerozumiem a vôbec ma táto nudná hra nebaví, musela som tam ísť kvôli nemu. Je to môj najlepší kamarát a toto by mi neodpustil.
,,Nie! To nemôže byť pravda! Nemohla som predsa spať do jednej!" rýchlo som vstala z postele a bežala do kúpeľne. Mama stála na chodbe, no vôbec som si ju nevšimla.
,,Dobré ráno!" skríkla, keď som zavrela dvere do kúpeľne. Ozdravila som sa, no nevnímala som čo hovorí ďalej, pretože som nestíhala. Nevedela som, čo mám urobiť ako prvé. Najprv som si teda umyla zuby a až potom som si zmyla hlavu. Rýchlo som si ich vyfúkala a išla som do izby.
Otvorila som si skriňu, no nemala som čo na seba. Fanúšik hokeju nie som, preto žiadny dres v skrini nemám. Vybrala som si teda rifle a pásikavé bielo-červené tričko, aby som sa trochu zladila s farbami týmu.

***

Pred druhou zatrúbilo na ulici auto. Vedela som, že už na mňa Joshua čaká. Pretrela som si pery leskom a vzala som kabelku. Zišla som po schodoch do predsiene, pozdravila som sa a odišla som. Na ceste stálo staršie šedé Porsche s otvorenými oknami v predu. Z jedného z nich vytŕčal Joshua.
Keď som nasadla dnu, prekvapilo ma Joshuove oblečenie. Nečakala som, že je až taký veľký fanúšik NY Rangers.
,,Preboha, čo to máš na sebe?" spýtala som sa s prekvapeným výrazom. Na jeho tvári bolo vidieť, že som ho tým zaskočila.
,,Ideme predsa na zápas nie? Videla si seba? Ešteže mám vzadu jeden dres od Harryho. Musíš si ho hneď obliecť." Nebola som spokojná s jeho nápadom, no radšej som bola ticho, aby sa nenahneval.

***

Do Madison Square Garden sme dorazili asi o pol hodinu. Zápas sa ešte nezačal, a tak som sa mohla vkľude prezliecť. Svoje pôvodné tričko som hodila do kufra a dala som si na seba Harryho dres. Vypla som si svoje husté hnedé vlasy do vrkoča a zamkla som kufor.
Joshua už stál pri Harrym, ktorý už bol skoro oblečený. Videla som na ňom, že bol nervózny zo zápasu s New York Islanders. Nezdržovali sme sa pri ňom dlho, pretože tréner ho volal do šatne, aby sa ešte porozprávali o zápase. S Joshuom sme teda odišli do hľadiska, kde sa už o cvhíľu začal veľký zápas. Harry nám vybavil miesta blízko nich, takže sme mali skvelý výhľad aj na hráčov, aj na ľad.

***

Na konci tretej tretiny to vyzeralo veľmi napäto. Odbíjali posledné dve minúty a stav bol stále 2:2. NY Islanders stále tlačili, preto to vyzeralo na ich jasnú výhru. Bolo vidieť, ako sa všetci z Rangers snažia dostať sa na ich polovicu, no boli oveľa silnejší.
,,Poď Harry!" skríkla som, keď som uvidela, že sa dostal k puku. Prešiel cez stredovú čiaru a pokúsil sa strielať od modrej čiary. Všetci z týmu Islanders sa pred bránu nahrnuli.
,,Gól!" Skríkli všetci fanúšikovia NY Rangers! Harry to dokázal! Jeho prvý zápas sa skončil naozaj úžasne. Zaznel hlas sirény a to naznačilo, že tretia tretina sa skončila a New York Rangers pod veľkým nátlakom vyhrali tento zápas! A samozrejme vďaka Harrymu!

Wanna be affs?

22. srpna 2013 v 16:19 | Authors
Čaute :). Rozhodli sme sa, že urobíme náber Affilates. Snáď sa aspoň niekto pridá. Stačí sa podpísať do komentáru a hneď vás berieme.

1. Meno:
2. Web:
3. Prečo sa chceš stať našim spriateleným blogom?

A ešte zopár podmienok nakoniec...
1. Musíš navštevovať náš blog!
2. Ak budeš končiť s blogom, alebo dáš HIATUS, ozvy sa!
3. Musíš si nás pridať k svojim Affilates aj ty!
4. Musíš čítať našu poviedku!!