Power love 5. Chapter-In the Park

27. srpna 2013 v 0:06 | Lilly |  Power Love
Prešla som cez úzky chodník k dverám domu. Zhlboka som sa nadýchla a snažila som sa čo najtichšie otvoriť dvere. Vošla som dnu a pozrela sa do obývačky či tam nie sú rodičia. Nikde nikto nebol tak som rýchlo vybehla na schody oproti dverám a vyšla som hore do svojej izby. Konečne som si vydýchla. Bola som vážne rada, že som nemusela stretnúť rodičov. Ale aj tak sa mi to zdalo príliš jednoduché, takže som si bola istá, že rodičia niečo tušia. V tejto chvíli mi to, ale bolo jedno.
Vošla som do kúpeľne a osprchovala som sa vlažnou vodou. Takáto sprcha mi spravila vážne dobre. Zakrútila som sa do osušky a sadla si na posteľ. Spomenula som si na Joshuov výraz, keď sme sa vonku rozprávali. Akoby v ňom bol iný človek, takéhoto nahnevaného som ho ešte nevidela. Nechápala som prečo žiarli na svojho najlepšieho priateľa ako si môže vôbec myslieť, že by som ho ja podviedla. Pri pomyslení na to, že si to o mne môže vážne myslieť sa mi do očí tlačili slzy, ktoré mi pomaly stekali po lícach. Jedna za druhou, ale nechcela som plakať. Mrzelo ma, že sa tento úžasný deň musel skončiť takto.
Na nočnom stolíku vedľa postele mi začal zvoniť mobil. Pozrela som sa jedným okom na volajúceho, no keď som zbadala to meno hneď som odvrátila zrak. Nemala som v úmysle to Joshuovi zodvihnúť aby si nemyslel, že to čo povedal je v poriadku, pretože nie je.
Pár krát sa ozvalo klopanie na dvere "môžem ísť ďalej?" podľa hlasu som vedela, že je to otec. Rýchlo som si utrela slzy čo mi stále stekali po tvári a usmiala sa.
"Môžeš vojsť" snažila som sa znieť čo najviac v poriadku. Otec ma poznal a vždy zistí keď nie je niečo v poriadku. Otvorili sa dvere a do izby vošiel vysoký muž s pár šedivými vlasmi v oranžovom tričku.
"Stalo sa niečo oci?" posunula som sa na posteli aby si mal otec kde sadnúť.
"To sa chcem opýtať ja, celý deň si nevyšla z izby" milo sa usmial a pohladil ma po líci. Tiež som sa snažila usmiať aby som ho presvedčila, že je všetko v poriadku.
"Všetko je v poriadku" zaklamala som "len som nemala veľmi náladu vyjsť z izby po tej našej hádke"
"Určite? Aj o tom som sa s tebou chcel rozprávať" trochu zvážnel "v niektorých veciach si mala pravdu"
"Nie oci, to je v poriadku..." vyrušil ma môj telefón, ktorý začal zvoniť. Volajúci bol opäť Joshua.
"Dobre, tak ja ťa nechám" pohladil ma po ruke, vstal z postele a odišiel. Môj telefón ešte stále zvonil. Vzdychla som si a vypla som hovor. Joshua sa nedal odbiť a neustále mi volal no ja som nemala náladu sa s ním rozprávať, preto som to zakaždým vypla.
Znova mi zazvonil mobil, no tento krát som sa na meno volajúceho pozerala z úsmevom.
"Ahoj Carlos!" povedala som zo smiechom. Až potom som si uvedomila ako ma dokázal jeden jeho hovor tak rozveseliť.
"Ahoj Hannah, ty si s tým Carlosom neprestaneš?" Zasmial sa "nemala si problémy, kvôli tomu nášmu úletu?" opýtal sa ustarostene.
"Nie neprestanem, pretože sa mi to páči!" v hlase som mala provokatívny tón. "Ako sa to vezme" trochu som zosmutnela.
"Čo? Prečo? Rodičia sa na teba hnevajú?" vypytoval sa ustráchane, akoby sa stalo vážne niečo strašné. Neviem prečo, ale to, že sa na mňa Joshua hnevá som nebrala ako úplnú katastrofu.
"Videl nás Joshua a myslí si, že by som nemala tráviť čas s tebou, ale s ním" znova som si spomenula na jeho slová.
"To akože žiarli? Ale veď to je úplný nezmysel, vieš čo ja mu idem zavolať" Harry ma nenechal nič povedať, len zložil telefón. Nechcela som aby mu volal, pretože som si bola istá, že tým sa to iba zhorší.

***

Keď mi zazvonil telefón bolo už tesne pred desiatov večer. Opäť to bol Joshua, prevrátila som očami a zodvihla som ten telefón aby ma už neotravoval.
"Čo chceš?" opýtala som sa arogantne.
"Chcem sa s tebou porozprávať, mohla by si prísť do parku?" tentokrát bol milý, až príliš.
"Teraz? Ja nemôžem vyjsť z domu ani cez deň!" vyšlo zo mňa skôr ako som si uvedomila, že to určite použije proti mne.
"A s Harrym si mohla ísť?" opýtal sa urazene "Ale vieš čo teraz sa o tom nechcem baviť, tak prídeš?"
"Budem sa snažiť" povedala som ľahostajne, nemala som v úmysle vynaložiť veľa úsilia, preto aby som sa tam dostala. Aj keď som ho mala veľmi rada, teraz som sa naňho hnevala.
"Okej, ďakujem teším sa" povedal nadšene a zložil telefón. Ja som si vzdychla a vstala z postele. Čiernou gumičkou som si zopla vlasy do vysokého vrkoča a znova som išla von cez okno, tak ako pred tým.

***

Rozhliadala som sa okolo seba, no v parku som nikoho nevidela. Bola som nervózna, pretože som sa obávala toho, že otec príde na to, že nie som doma. Počula som nejaké kroky, otočila som sa a za mnou stál Joshua. Strašne som sa ho naľakala až ma striaslo.
"Úplne ti preskočilo?!" vykrýkla som naňho "prečo ma strašíš?!" môj hnev sa ešte zväčšil. Vážne som nechápala tomu, čo má za lubom.
"Prepáč, prepáč zlatko nechcel som ťa vyplašiť" povedal milo a chytil ma za pás. Pritiahol ma k nemu bližšie. Chytila som ho za ruky a chcela ich dať preč z môjho pasu.
"Čo to robíš? Myslíš, že ma raz pobozkáš a všetko bude v..." nedopovedala som, pretože ma začal bozkávať. Po chvíľi som sa odtiahla a nechápavo som sa naňho pozrela.
"Fajn, prepáč nechcel som ťa uraziť. Vážne nie. Len proste žiarlim, keď ty si tak úžasná a Harry je úspešný holejista, len sa bojím, že o teba prídem" povedal akoby dúfal, že to pomôže. A aj pomohlo, ale nie úplne. Znova si ma pritiahol k sebe. "Takže sme v pohode?" pozrel sa na mňa zo psím pohľadom. Usmiala som sa a mierne prikývla hlavou. Joshua sa ešte viac ku mne priblížil a jemne ma pobozkal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ,,Nicol" ,,Nicol" | Web | 31. srpna 2013 v 11:05 | Reagovat

skvela cast :) som rada ze sa uzmierili... tesim sa na pokračovanie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama