Září 2013

Power love 10. Chapter - Bye, bye childhood! Hello adult!

23. září 2013 v 13:08 | Caroline |  Power Love
Konečne som sa toho dočkala! Dnes je ten veľký deň, kedy mám konečne osemnásť. Ako som sa na tento deň tešila. Musí byť úžasný, presne podľa mojich predstáv! Ale... čo si nahováram. Bude to rovnaké ako vždy. Bude nás tam dobreže nie desať, hudba bude hrať, všetci budú sedieť, rozprávať sa v skupinkách a celý večer sa bude niesť v téme "NUDA".
Niekto zaklopal na dvere "ďalej!". Pomaly sa otvorili dvere a vstúpila dnu najprv mama a potom otec.
"Veľa šťastia, zdravia, veľa šťastia, zdravia, veľa šťastia, milá Hanna, veľa šťastia, zdravia! Sfúkni ich všetky naraz a niečo si praj!" prekvapili ma týmto darčekom. Jemne som sfúkla sviečky na malej torte v maminých rukách a priala som si niečo. Otec to všetko natáčal, pretože podľa neho musíme mať každú dôležitú udalosť v mojom živote zdokumentovanú. "Čo si si priala?" mama naliehala, "alebo nie, radšej mi to nehovor! Potom by sa to nesplnilo." občas som mala tohoto jej nadšenia plné zuby, ale dnes som sa to snažila prehrýznuť.

***

Zapla som si nový laptop, ktorý mi rodičia kúpili a hneď som sa prihlásila na Twitter. Bola som zvedavá, či si na mňa aspoň niekto spomenul. Prihlásila som sa a čakala som, kým sa pripojím. Iba dve? Vážne? pomyslela som si. Čakala som aspoň zo desať príspevkov.
Otvorila som si jediné dva a ako som mohla dúfať, bol to len Harry a Joshua. Nemala som náladu sa na to pozerať, preto som sa rýchlo odhlásila a vypla laptop. Hodila som ho na posteľ, prezliekla som sa z pyžama a zišla som dole po schodoch.
"Pripravili sme ti narodeninové raňajky!" zvolala mama keď som zišla z posledného schodu. Voňalo to nádherne. Pousmiala som sa a prestala som myslieť na zážitok s Twitterom.
"Mmm.. mami, ty vždy vieš čo mám najradšej!" podišla som k mame a pobozkala ju na líce.
"Lievance sme už nemala dlho, preto som to mame navrhol." pridal sa otec, ktorý mal už polovicu taniera zjedenú.
"Takže, ako to vyzerá s dnešnou oslavou Hanna?"
"Zatiaľ som pozvala dvanásť ľudí, ale ešte sa opýtam dvoch spolužiačok. Nie je to veľa?" opýtala som sa, pretože som videla zhrozený výraz na otcovej tvári.
"Nie zlatko, je to akurát. Aspoň sa zabavíte keď vás bude tak veľa." pousmiala sa mama a prísne pozrela na otca. Vedela som, že neplánovali tak veľa ľudí, im by sa páčila aj oslava s dvoma, pretože spoločnosť viacerých ľudí neznášajú, ale podľa mňa som mala ešte dosť málo.

Power love 9 .Chapter - In the rain

17. září 2013 v 14:51 | Sylivia |  Power Love
Zobudila som na hlasné zvonenie mobilu . Mala som zlepené oči, nemala som šancu prečítať kto mi volá tak som iba zodvihla hovor a čakala kto sa ozve.
"Ahoj, musíme sa stretnúť aby sme sa porozprávali." Okamžite mi došlo, že je to Harry, keby som to vedela nezdvihnem telefón.
"Neviem čo je to dobrý nápad" veľmi som sa s ním nechcela stretnúť, lebo neviem aké to bude mať následky "vieš čo dobre tak za hodinu pri starom kostole" predsa som to musela risknúť chcela som mu dať aspoň šancu.
"Budem tam, a ďakujem" odvetil a zložil telefón.
Vstala som z postele a snažila som sa dať do poriadku. Vyzeralo to na nesplniteľnú úlohu, ale o 15 minút som bola umytá a oblečená. Obliekla som si tenký top bielej farby a dlhé červené rifle. Keď som vyšla z izby zistila som, že nikto nie je doma otec aj mama boli v práci. Spravila som si kávu a z chladničky som si vybrala jahodový jogurt. Pomaly som dopíjala kávu keď mi vo vrecku zapípal mobil. SMS-ka od Joshui.
Ahoj láska môžeme sa dnes vidieť? Vyrazíme si niekam spolu s Harrym bude zábava . Joshua.
Nevedela som čo mu napísať s ťažkým srdcom som mobil vypla a vsunula naspäť do vrecka. Musela som sa ponáhľať nemala som veľa času a nechcela som meškať.
Bolo chladno dokonca to vyzeralo na búrku, ale nechcelo sa mi otočiť to domov pre sveter a dáždnik.
Keď som prišla na dohodnuté miesto Harry tam už stál nestávalo sa často aby prišiel niekde na čas. Mal na sebe čierne rifle a koženú bundu v ktorej vyzeral tak neodolateľne. Jeho husté vlasy mu viali vo vetre a voľná károvaná košeľa, ktorú mal mu pomocou vánku jemne odhaľovala kúsok brucha.
"Tak som tu o čom chceš hovoriť?" Zvyčajne keď sme sa stretli objali sme sa no mne to bolo dnes divné objať ho nechcela som aby si myslel, že nie som naštvaná. Neviem prečo som nahnevaná ten bozk sa mi páčil, ale nemal to robiť.
"Chcem sa rozprávať o tom čo sa stalo na tom kolese. Pobozkal som ťa a chcem vedieť ako to vnímaš alebo či sa na mňa hneváš, pretože mne sa to páčilo" Pozeral sa mi priamo do očí no ja som to nedokázala, stále som uhýbala pohľadom mala som chuť mu povedať pravdu, ale nemohla som to Joshuovi urobiť. "Harry vieš, že milujem Joshua a ten bozk pre mňa neznamenal nič je mi ľúto ak pre teba niečo znamenal" sama som neverila, týmto slovám bolo hrozné pozerať sa na jeho skleslý výraz.
"Takže si nad tým bozkom ani len chvíľku nerozmýšľala?" Zdvihol obočie ako keby mal ešte poslednú nádej, že s toho niečo vznikne.
"Prepáč, ale nie" samozrejme, že áno keby len chvíľu celý deň a noc som nad tým bozkom premýšľala.
"Chápem myslím, že už sa nemáme o čom baviť prepáč ak som ťa oberal o čas" Harry zdrvene naštartoval motorku. Nechal ma tam len tak stáť. Hnevala som sa na neho, ale viac na seba.
Cestou domou ma samozrejme chytila búrka. Dnes bol úplne hrozný deň. Naše priateľstvo s Harrym myslím úplne skončilo a ja som premočená na nitku. Dážď bol príliš silný musela som sa schovať pod menšiu striešku. Počúvala som kvapky dažďa padajúce na plech keď predo mnou zastavilo auto, netušila som kto to môže byť nikoho s takou značkou nepoznám. Po chvíli z okna vykukla Harryho hlava. Nevedela som že má auto myslela som si že, je verný motorke no teraz mi prišlo vhod, že prišiel na aute. Aj keď možno ani neprišiel aby mi pomohol, ale aby sa mi vysmial.
"Nastúp si odveziem ťa domov" Z úsmevom otvoril dvere bola som v šoku je vôbec možné aby sa na mňa nehneval? Pomaly som prešla ku chodníku a potom som nastúpila. Prišlo mi to divné, ale nemohla som odmietnuť mohol by sa nahnevať a to teraz vážne nepotrebujem mám ho rada a chcem aby naše priateľstvo neskončilo.

Power love 8. Chapter - Lunch

9. září 2013 v 20:09 | Lilly |  Power Love
Hneď ako som sa prebudila uprela som oči na hodiny. Matne som videla červené číslice, pretrela som si oči aby som bola schopná zistiť koľko je hodín. Odokryla som sa a sadla som si na kraj postele aj keď bolo ešte skoro, ale už som nechcela ležať v posteli.
Rukou som si prešla po suchých perách. Opäť som si spomenula na včerajší bozk od Harryho. Celú noc som naň musela myslieť. Cítila som sa strašne previnilo, kvôli Joshuovi, ale na druhej strane som nevedela ako sa mám pozerať Harrymu do očí potom čo urobil.
Prehrabla som si prstami vlasy, ktoré mi padali do očí a išla som do kúpeľne. Pocit studených kachličiek som zacítila až v kolenách. No kým som prešla k umývadlu moje bosé nohy si na chladnú podlahu zvykli. Umyla som si tvár chladnou vodou aby som sa prebrala a rýchlo si umyla zuby.
Vyšla som s kúpeľne a obula si moje pohodlné ružové papuče, ktoré som dostala od mami minulé Vianoce. Zišla som po schodoch dole do kuchyne, kde za stolom sedela mama a pila kávu zo svojej obľúbenej šálky. Sadla som si k nej s úsmevom.
"Dobré ráno mami" vtisla som jej bozk na líce. Pousmiala sa.
"Dobré ráno, čo sa stalo, že si tak skoro hore?" v hlase mala podozrivý tón a zodvihla obočie.
"Nič, len som dnes chcela vstať trocha skôr" usmiala som sa aby som vyzerala presvedčivo. Uvedomila som si, že v poslednej dobe svojim rodičom nehovorím skoro nič čo sa v mojom živote deje. Mama ma pohladila po vlasoch.
"Dobre, čo si dáš na raňajky?" znova sa usmiala a vstala zo stoličky.
"Nebudem nič jesť, dám si iba kávu" pohodlne som sa usadila na stoličke a pozerala sa na mamu, ktorá mi liala kávu do modrej šálky. Položila ju predo mňa na stôl a znova si sadla tam kde pred tým.
"Ďakujem" odpila som si z kávy. Mala strednú teplotu, takže sa dala piť dosť rýchlo. Netrvalo dlho a môj pohár bol prázdny, hneď som vybehla znova do svojej izby. Chcela som zavolať Joshuovi a stráviť s ním nejaký čas, mala som pocit, že by to tak bolo fér, ale o včerajšom bozku s Harrym som mu hovoriť neplánovala, už len kvôli ich priateľstvu. Zodvihla som telefón a vytočila jeho číslo. Chvíľu to zvonilo, keď to dlhšie nezdvíhal uvedomila som si koľko je hodín a, že ešte bude asi spať. Už som chcela vypnúť hovor, keď sa ozval Joshua. Znel rozospane akoby práve vstal.
"Ahoj, zlatko" prinútila som sa to povedať "napadlo ma, či by si dnes neprišiel k nám na obed" dúfala som, že povie áno, pretože kebyže nepríde celý deň by som sa cítila previnilo.
"Jasné veľmi rád prídem"
"Super teším sa, tak o jednej ťa budeme čakať"
"Dobre, zatiaľ ahoj ľubim ťa" bolo mu počuť v hlase, že sa usmieva. Zarazila som sa, ale vedela som, že mu musím odpovedať.
"Aj ja teba" zložila som telefón a položila ho na nočný stolík.

***

Mala som oblečené krátke modré šaty na tenké ramienka a stála som v predsieni pred zrkadlom. Stále som sa musela pozerať ako vyzerám a vždy som niečo naprávala aby som vyzerala perfektne. Keď zazvonil zvonček strhlo ma, ale hneď som sa spamätala a posledný krát som sa pozrela do zrkadla pred tým ako som otvorila dvere. Joshua mal na sebe slušnú károvanú košeľu a tmavé rifle. Svoje hnedé vlasy mal učesané tak ako vždy. Usmieval sa.
"Aho.." nedopovedala som, pretože si ma k sebe pritiahol a pobozkal ma. Bola som zarazená, ale nedala som to na sebe poznať. Joshua sa stále usmieval.
"Ahoj láska" povedal milo a vošiel dnu. Chytila som ho za ruku a spolu sme išli do kuchyne. Pri stole stála mama oblečená tak isto spoločensky ako ja.
"Ahoj Joshua, rada ťa vidím" usmiala sa.
"Aj ja Vás rád vidím" usmieval sa, ale bolo na ňom vidno, že skrýva sklamanie asi čakal, že budeme sami. Sadli sme si za stôl na, ktorom bolo prestreté jedlo.
***

"Dúfam, že ti jedlo chutilo" povedala mama milo, keď odkladala riad zo stola.
"Samozrejme, že mi chutilo. Od Vás vždy." Joshua ma chytil za ruku a potom mi ju silno stisol. Pochopila som, že som nov chce byť sám.
"Mami, ešte ideme na chvíľu hore do izby" pri tom ako som to hovorila mi bilo srdce, pretože som čakala, že mama z niečím zase začne.
"Ale prosím ťa žiadne hlúposti" otočila sa od umývačky ku mne a v tvári mala prísny výraz. Ja s Joshuom sme už vstávali zo stoličiek.
"Ale prosím ťa mami" usmiala som sa a išli sme hore do mojej izby. Joshua za sebou zabuchol dvere a priblížil sa ku mne. Začal ma vášnivo bozkávať. Nechcela som, ale musela som myslieť na bozk od Harryho. Dokonca ani hŕba vášnivých bozkov od Joshui ma tej spomienky nedokázali zbaviť.

Je t'aime 3. chapter

7. září 2013 v 17:35 | Caroline |  Je t'aime
November 21., 2013

Nechuť, ktorú vo mne vyvolala včerajšia kontrole som na seba dávala poznať ešte aj deň potom. Damien sa ma celý deň snažil rozosmiať, no nedalo sa to. Aj keď za mnou stále chodil, pomáhal mi a usmieval sa, mračila som sa na celý svet. Neuvedomovala som si, že by som sa nemala správať až tak odmerane, ale čakala som, že sa mi to zlepší. Že moja choroba pomaly ustúpi, ako mi to povedal nedávno doktor. Budem sa musieť ďalšie noci modliť, aby to ustúpilo a ja som mohla žiť život, ako každí v okolí. Smiať sa, zažívať dobrodružstvá... a hlavne, chodiť do školy.
Niekto by ma možno nepochopil, že to takto poviem, ale v škole som prežila asi len 5 rokov svojeho života. Nenašla som si tam poriadnych priateľov, ktorí by za mnou došli v najťažších chvíľach a občas by sa mi objavili v izbe kvety alebo balón, na ktorom by bol povzbudzujúci nápis.
Neplač! pomyslela som si pri písaní. Musím byť silná! Odteraz sa budem snažiť vychutnávať si každú chvíľu svojho života, pretože kontrola je až za týždeň a dovtedy sa môže stať čokoľvek.. Môže sa mi to zlepšiť, no možno by sa mi to mohlo zhoršiť a vrátia sa mi časy, kedy som chodila každý deň k lekárovi, že mi nie je dobre.
Uvedomujem si, že som vtedy Damienovi znepríjemňovala život, síce mi stále hovoril, že mu to nevadí. Ja aj tak viem, že občas by dal prednosť kamarátom z výšky ako mne, chorej, vychudnutej svini, ktorá každému len znepríjemňuje život.

Nedokážem už viac písať. Musím si ľahnúť a snívať o svete bez choroby. Avšak keď sa prebudím, bude to znovu rovnaké.. Stále budem tá, ktorá je chorá. Ak sa teda zobudím... (Aj tak si myslím, že by to bolo pre všetkých najlepšie, keby som sa už viac nezobudila.)

Power love 7. chapter - Fair!

6. září 2013 v 19:05 | Caroline |  Power Love
Kde toľko trčí? pomyslela som si, keď som stála pri vstupe do zábavného parku. Harry tu mal byť už pred desiatimi minútami, no stále nechodil. Oprela som sa o zábradlie a ponorila som sa do prúdu mojich myšlienok. V hlave mi neustále výrili mená Joshua a Harry. Trápila som sa, aby sa Joshua nenahneval, že som išla s Harrym do zábavného parku, keď on nie je doma.
Vlasy som mala celé rozlietané vďaka slabému vetru, ktorý už pár dní pofukoval. Začala mi byť zima, preto som si dala bundu, ktorú som si pre prípad zobrala. Nehodila sa mi veľmi k dotrhaným rifliam, ale nemala som inú, ktorú by som si sem zobrala. Aj tak ma tu nikto neuvidí, je už veľká tma.

"To nemyslíš vážne! Myslela som, že už nedojdeš!" vyhŕkla som naňho hneď ako som ho uvidela. Zase mal na sebe to úžasné tričko, vďaka ktorému mu presvitalo vypracované brucho.
"Prepáč. Až pred chvíľou sme skončili tréning. Nemám tak veľa času ako ty." trochu ma to naštvalo, že si myslí, že nič nerobím, no nechala som to tak a išli sme dnu.

"Dva lístky do strašidelného domu, prosím."
"Ak ťa budem držať za ruku tak prepáč," povedala som mu ticho do ucha, "vždy som sa strašidelných domov bála." Harry sa len pousmial a zaplatil nám lístky. Vzal si ich a potiahol ma za ruku.
Nasadli sme do kabíny a cesta sa začala. Najprv to bolo úplne v poriadku. Síce bola všade tma, no nemala som sa čoho báť. Avšak kabínka sa trochu zrýchlila a pomaly mi nabehli zimomriavky.
Na každom rohu bola nejaká smrtka alebo zombie, ktorý na nás vyletel. Harrymu som stláčala ruku, pretože som sa celkom dosť bála, ale neskôr mi to už neprišlo tak odporné, ako na začiatku. Všetko sa opakovalo, preto som už len pokojne sedela.
Ruku som mu avšak nepustila. Viem, nemala som to robiť, hneď ako som sa prestala báť som ho mala pustiť, ale nedalo mi to. Keď som sa ho držala, cítila som sa bezpečne. Užívala som si to, až kým sme neprišli na koniec trati.
"Ďakujem."
"Ale prosím ťa, veď to nič nebolo. Len som ťa držal za ruku." Takže pre neho to nič nebolo? Nepáčilo sa mu to? Táto veta ma naozaj zarazila, no nedala som to na sebe poznať.

***

"To je dokonalý výhľad!" rozjímala som sa, keď sme zastali na vrchu ruského kolesa. Pofukoval tam väčší vietor ako dole, preto mi ani tá tenká bunda nestačila. Harry si to očividne všimol. Chytil ma okolo pliec a pritiahol si ma bližšie. Pozrela som sa na neho a on na mňa. Nerob to! Len to neurob!
Nedokázala som sa odtrhnúť od jeho orieškovo hnedých očí. Tiež sa mi pozeral priamo do mojich a pousmial sa. Natiahol sa a pobozkal ma. Bozk som mu opätovala.
"Nie, to nemôžem! Prepáč." odtiahla som sa. Nemohla som to urobiť Joshuovi.
"To ja by som sa ti mal ospravedlniť. Je to moja chyba."

Zvyšok cesty sme premlčali. Ten bozk nás akosi odradil. Nedokázali sme si nič povedať. Pri konci cesty naše trápne ticho vystriedalo zvonenie môjho telefónu.
"Prosím?"
"Ahoj Hannah. Nechcem ti kaziť pekný večer, ale mala by si prísť domov. Je už dosť hodín!"
Prudko som sa nadýchla a zložila som telefón.
"Prepáč, ale musím ísť domov. Rada by som ešte ostala..." nedovolil mi pokračovať.
"Poď, odveziem ťa domov."

***

Hneď ako som prišla domov som zamierila do kuchyne. Potrebovala som si dať niečo sladké na nervy. Nič som tam však nenašla, tak som odišla do izby.
Prezliekla som sa a dala som si krátku sprchu. Bola som dosť unavená, preto som si ľahla do postele a o pár minút som už snívala.

Power love 6. Chapter- house arrest - canceled

3. září 2013 v 21:14 | Sylvia |  Power Love

Ráno som sa zobudila na zvonenie môjho telefónu, ktorý bol hodení medzi vecami pohodenými na stoličke. Nejako som sa doplazila k stoličke a lenivo som zdvihla hovor.
"Ahoj, Hannah vyspatá?" Harryho hlas bol pre mňa ako druhý budíček vždy keď som ho počula musela som sa usmiať .
"Ahoj ani nie čím neskôr vstanem tým sa cítim unavenejšia" povedala som rozospane "dnes musíme niečo naplánovať možno sa dostanem s toho domáceho väzenia."
"Skvelé tak sa potom ozvi vlastne kvôli tomu som ti volal. Máš už aj niečo vymyslené?" Harry sa určite usmieval. "Mňa napadlo že by sme mohli Joshuovi ukázať to jazero čo sme sa v ňom včera kúpali".
"Ehm... ešte niečo vymyslíme myslím že toto nie je najlepší nápad" nechcela som aby Joshua vedel o tomto mieste bolo to také naše miesto s Harrym. A určite by ho to rozčúlilo.
"Dobre ako chceš tak mu zavolám, že si na dnes nemá robiť plány" Harry vždy všetko plánoval všetky akcie on je s nás najaktívnejší. Nemohol by jeden deň len tak sedieť doma.
"Vieš čo zavolám mu ja" navrhla som. "Zavolám ti keď na niečo prídem".
"Dobre, ahoj nezabudni spracovať rodičov" pripomenul mi a zložil.
Mobil som hodila na posteľ a išla som sa do kúpeľne opláchnuť.

***

V kuchyni sedela iba mama otec bol pravdepodobne v práci to bolo pre mňa dobré, pretože mamu ľahšie presvedčím o tom aby mi zrušila zákaz.
"Dobré ráno" milo som sa usmiala.
"Dobré" mama sa na mňa ani nepozrela. Vychutnávala si kávu a jej obľúbené denné noviny. Sadla som si za stôl a chvíľu bola ticho nevedela som ako začať. Nakoniec začala ona.
"Tak o týždeň máš osemnásť" chvíľu bola ticho akoby čakala, že jej niečo k tomu poviem "určite chceš oslavu" mama konečne odtrhla zrak z titulnej stánky časopisu.
"Samozrejme že chcem" oprela som si hlavu o pravú ruku a čakala čo múdreho zase mama povie.
"Tak by ma zaujímalo, kde ju chceš, aký štýl by to mal byť a podobné veci chceme ti ju s otcom naplánovať, tak aby to bola oslava na, ktorú nezabudneš" mama sa naširoko usmiala. Ony mi chcú plánovať oslavu? Nie, toto nebolo dobre vždy som si oslavu narodenín organizovala, sama a páčilo sa mi to. "Ale veď to netreba ja si ju pokojne zorganizujem sama nemám s tým žiaden problém, baví ma to" nemohla som jej to povedať tak ako som si to predstavovala v hlave.
"Nie, nie tento rok musí byť party úžasná." Mama bola z toho šťastnejšia ako ja.
"No dobre keď na tom tak trváš" samozrejme som to nemyslela vážne, ale teraz som potrebovala riešiť niečo iné. "Mami čo sa týka môjho domáceho väzenia.." nedohovorila som mama ma prerušila
"bež von" usmiala sa "ale nebuď dlho". Nahodila som úsmev a vtisla som mame bozk na líce "vďaka".
Rýchlo som vytáčala Harryho číslo aby som mu zvestovala, že môžem ísť von a už aj viem čo budeme robiť. "Ahoj, podarilo sa. Môžem ísť von." Povedala som radostne.
"Skvelé teším sa s tebou" odvetil šťastne Harry.
"A mám nápad čo budeme robiť , môžeme ísť na oslavy meste práve dnes to začína" navrhla som.
"Dobre bude zábava už si volala Joshuovi?" opýtal sa.
"Preboha nie ja som na to zabudla hneď mu idem zavolať" je zvláštne že som automatiky zavolala Harrymu a nie Joshuovi on je ten, ktorého milujem.


Je t'aime 2.Chapter

2. září 2013 v 12:45 | Lilly |  Je t'aime
November 21. 2013
Milý denníček!
Dnes ráno keď ma zobudili lúče slnka prenikajúce cez žalúzie mala som nádej, že dnes to bude iné. Že keď budem vychádzať z nemocnice budem mať na tvári úsmev. Otvorili sa dvere v mojej izbe. Stál tam Damien a držal v rukách bielu tácku. Vyzeralo to tak, že mi chce spraviť radosť. Povedal
"Dobré ráno, zlatko" doširoka sa usmial akoby som nemala žiadne problémy, akoby neexistovala žiadna leukémia, ktorá mi ničí život.
"Ahoj, dobré ráno" povedala som milo a pokojne aby Damien nezistil ako veľmi sa dnešnej kontroly bojím. Sadol si na kraj mojej postele a vtisol mi bozk na čelo. Položil mi umelú tácku na kolená.
"Nech sa páči" usmial sa
"To sú moje obľúbené sušienky?" opýtala som sa ako malé dievčatko, chcela som sa tešiť čo i len z maličkosti. Damien z úsmevom prikývol. Vložila som si kúsok sušienky do úst a nechala ho rozpustiť na jazyku. Chutili výborne tak ako vždy.
Pozrela som sa na digitálne hodiny, ktoré stáli na nočnom stolíku. Rýchlo som sa snažila vyskočiť z postele.
"Už je veľa hodín, musím ísť do nemocnice!" nechcela som meškať.
"Céline to je v poriadku, ešte máme čas ja ťa tam zaveziem" chytil ma za ruku a jemne pobozkal na pery. Zarazene som sa odtiahla a pohladila ho po líci.
"Nie, to netreba ja ťa nechcem obťažovať" sklonila som hlavu.
"Prosím ťa to je v poriadku, ako ťa mohlo napadnúť, že by si ma obťažovala" pozrel sa mi do očí. "Choď sa obliecť a ja ťa zatiaľ počkám v kuchyni, dobre?" prikývla som a išla som sa obliecť tak ako mi Damien kázal. Obliekla som si obyčajné rifle a biele tričko na ramienka. Zopla som si chvost do gumičky a zišla som dole do kuchyne. Damien zobral kľúče od auta a vyšli sme von. Pred domom bol zaparkovaný strieborný Nissan. Nastúpili sme dnu a Damien zapol rádio, ako zvyčajne. Cesta nebola dlhá, ale celý čas sme boli obaja ticho. Obaja sme boli zvedavý ako výsledky dopadnú.
Zaparkovali sme pred veľkou budovou nemocnice. Damien vystúpil von z auta a otvoril mi dvere. Pomohol mi vystúpiť. Vošli sme do vnútra a nastúpili do veľkého výťahu zo zrkadlami. Stlačila som tlačidlo na ôsme poschodie, kde má ambulanciu doktor, ktorý ma vyšetruje. Keď sme vystúpili z výťahu hneď som ho v diaľke uvidela. Priblížili sme sa k nemu a Damien ma pevne chytil za ruku.
"Dobrý deň pád doktor, tak ako to dopadlo?" opýtala som sa netrpezlivo.
"Asi Vás nepoteším aj keď to nie je zlé, nič sa nezmenilo" jeho slová mi zneli v hlave, tohto som sa obávala. Pozrela som sa na Damiena, ktorý mal na tvári tiež kamenný výraz. Ako povedal doktor nie je to zlé, ale ja som čakala lepšie. Chcela som sa usmievať keď som vychádzala z nemocnice, ale nešlo to.