Je t'aime 2.Chapter

2. září 2013 v 12:45 | Lilly |  Je t'aime
November 21. 2013
Milý denníček!
Dnes ráno keď ma zobudili lúče slnka prenikajúce cez žalúzie mala som nádej, že dnes to bude iné. Že keď budem vychádzať z nemocnice budem mať na tvári úsmev. Otvorili sa dvere v mojej izbe. Stál tam Damien a držal v rukách bielu tácku. Vyzeralo to tak, že mi chce spraviť radosť. Povedal
"Dobré ráno, zlatko" doširoka sa usmial akoby som nemala žiadne problémy, akoby neexistovala žiadna leukémia, ktorá mi ničí život.
"Ahoj, dobré ráno" povedala som milo a pokojne aby Damien nezistil ako veľmi sa dnešnej kontroly bojím. Sadol si na kraj mojej postele a vtisol mi bozk na čelo. Položil mi umelú tácku na kolená.
"Nech sa páči" usmial sa
"To sú moje obľúbené sušienky?" opýtala som sa ako malé dievčatko, chcela som sa tešiť čo i len z maličkosti. Damien z úsmevom prikývol. Vložila som si kúsok sušienky do úst a nechala ho rozpustiť na jazyku. Chutili výborne tak ako vždy.
Pozrela som sa na digitálne hodiny, ktoré stáli na nočnom stolíku. Rýchlo som sa snažila vyskočiť z postele.
"Už je veľa hodín, musím ísť do nemocnice!" nechcela som meškať.
"Céline to je v poriadku, ešte máme čas ja ťa tam zaveziem" chytil ma za ruku a jemne pobozkal na pery. Zarazene som sa odtiahla a pohladila ho po líci.
"Nie, to netreba ja ťa nechcem obťažovať" sklonila som hlavu.
"Prosím ťa to je v poriadku, ako ťa mohlo napadnúť, že by si ma obťažovala" pozrel sa mi do očí. "Choď sa obliecť a ja ťa zatiaľ počkám v kuchyni, dobre?" prikývla som a išla som sa obliecť tak ako mi Damien kázal. Obliekla som si obyčajné rifle a biele tričko na ramienka. Zopla som si chvost do gumičky a zišla som dole do kuchyne. Damien zobral kľúče od auta a vyšli sme von. Pred domom bol zaparkovaný strieborný Nissan. Nastúpili sme dnu a Damien zapol rádio, ako zvyčajne. Cesta nebola dlhá, ale celý čas sme boli obaja ticho. Obaja sme boli zvedavý ako výsledky dopadnú.
Zaparkovali sme pred veľkou budovou nemocnice. Damien vystúpil von z auta a otvoril mi dvere. Pomohol mi vystúpiť. Vošli sme do vnútra a nastúpili do veľkého výťahu zo zrkadlami. Stlačila som tlačidlo na ôsme poschodie, kde má ambulanciu doktor, ktorý ma vyšetruje. Keď sme vystúpili z výťahu hneď som ho v diaľke uvidela. Priblížili sme sa k nemu a Damien ma pevne chytil za ruku.
"Dobrý deň pád doktor, tak ako to dopadlo?" opýtala som sa netrpezlivo.
"Asi Vás nepoteším aj keď to nie je zlé, nič sa nezmenilo" jeho slová mi zneli v hlave, tohto som sa obávala. Pozrela som sa na Damiena, ktorý mal na tvári tiež kamenný výraz. Ako povedal doktor nie je to zlé, ale ja som čakala lepšie. Chcela som sa usmievať keď som vychádzala z nemocnice, ale nešlo to.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama