Power love 7. chapter - Fair!

6. září 2013 v 19:05 | Caroline |  Power Love
Kde toľko trčí? pomyslela som si, keď som stála pri vstupe do zábavného parku. Harry tu mal byť už pred desiatimi minútami, no stále nechodil. Oprela som sa o zábradlie a ponorila som sa do prúdu mojich myšlienok. V hlave mi neustále výrili mená Joshua a Harry. Trápila som sa, aby sa Joshua nenahneval, že som išla s Harrym do zábavného parku, keď on nie je doma.
Vlasy som mala celé rozlietané vďaka slabému vetru, ktorý už pár dní pofukoval. Začala mi byť zima, preto som si dala bundu, ktorú som si pre prípad zobrala. Nehodila sa mi veľmi k dotrhaným rifliam, ale nemala som inú, ktorú by som si sem zobrala. Aj tak ma tu nikto neuvidí, je už veľká tma.

"To nemyslíš vážne! Myslela som, že už nedojdeš!" vyhŕkla som naňho hneď ako som ho uvidela. Zase mal na sebe to úžasné tričko, vďaka ktorému mu presvitalo vypracované brucho.
"Prepáč. Až pred chvíľou sme skončili tréning. Nemám tak veľa času ako ty." trochu ma to naštvalo, že si myslí, že nič nerobím, no nechala som to tak a išli sme dnu.

"Dva lístky do strašidelného domu, prosím."
"Ak ťa budem držať za ruku tak prepáč," povedala som mu ticho do ucha, "vždy som sa strašidelných domov bála." Harry sa len pousmial a zaplatil nám lístky. Vzal si ich a potiahol ma za ruku.
Nasadli sme do kabíny a cesta sa začala. Najprv to bolo úplne v poriadku. Síce bola všade tma, no nemala som sa čoho báť. Avšak kabínka sa trochu zrýchlila a pomaly mi nabehli zimomriavky.
Na každom rohu bola nejaká smrtka alebo zombie, ktorý na nás vyletel. Harrymu som stláčala ruku, pretože som sa celkom dosť bála, ale neskôr mi to už neprišlo tak odporné, ako na začiatku. Všetko sa opakovalo, preto som už len pokojne sedela.
Ruku som mu avšak nepustila. Viem, nemala som to robiť, hneď ako som sa prestala báť som ho mala pustiť, ale nedalo mi to. Keď som sa ho držala, cítila som sa bezpečne. Užívala som si to, až kým sme neprišli na koniec trati.
"Ďakujem."
"Ale prosím ťa, veď to nič nebolo. Len som ťa držal za ruku." Takže pre neho to nič nebolo? Nepáčilo sa mu to? Táto veta ma naozaj zarazila, no nedala som to na sebe poznať.

***

"To je dokonalý výhľad!" rozjímala som sa, keď sme zastali na vrchu ruského kolesa. Pofukoval tam väčší vietor ako dole, preto mi ani tá tenká bunda nestačila. Harry si to očividne všimol. Chytil ma okolo pliec a pritiahol si ma bližšie. Pozrela som sa na neho a on na mňa. Nerob to! Len to neurob!
Nedokázala som sa odtrhnúť od jeho orieškovo hnedých očí. Tiež sa mi pozeral priamo do mojich a pousmial sa. Natiahol sa a pobozkal ma. Bozk som mu opätovala.
"Nie, to nemôžem! Prepáč." odtiahla som sa. Nemohla som to urobiť Joshuovi.
"To ja by som sa ti mal ospravedlniť. Je to moja chyba."

Zvyšok cesty sme premlčali. Ten bozk nás akosi odradil. Nedokázali sme si nič povedať. Pri konci cesty naše trápne ticho vystriedalo zvonenie môjho telefónu.
"Prosím?"
"Ahoj Hannah. Nechcem ti kaziť pekný večer, ale mala by si prísť domov. Je už dosť hodín!"
Prudko som sa nadýchla a zložila som telefón.
"Prepáč, ale musím ísť domov. Rada by som ešte ostala..." nedovolil mi pokračovať.
"Poď, odveziem ťa domov."

***

Hneď ako som prišla domov som zamierila do kuchyne. Potrebovala som si dať niečo sladké na nervy. Nič som tam však nenašla, tak som odišla do izby.
Prezliekla som sa a dala som si krátku sprchu. Bola som dosť unavená, preto som si ľahla do postele a o pár minút som už snívala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama