Power love 9 .Chapter - In the rain

17. září 2013 v 14:51 | Sylivia |  Power Love
Zobudila som na hlasné zvonenie mobilu . Mala som zlepené oči, nemala som šancu prečítať kto mi volá tak som iba zodvihla hovor a čakala kto sa ozve.
"Ahoj, musíme sa stretnúť aby sme sa porozprávali." Okamžite mi došlo, že je to Harry, keby som to vedela nezdvihnem telefón.
"Neviem čo je to dobrý nápad" veľmi som sa s ním nechcela stretnúť, lebo neviem aké to bude mať následky "vieš čo dobre tak za hodinu pri starom kostole" predsa som to musela risknúť chcela som mu dať aspoň šancu.
"Budem tam, a ďakujem" odvetil a zložil telefón.
Vstala som z postele a snažila som sa dať do poriadku. Vyzeralo to na nesplniteľnú úlohu, ale o 15 minút som bola umytá a oblečená. Obliekla som si tenký top bielej farby a dlhé červené rifle. Keď som vyšla z izby zistila som, že nikto nie je doma otec aj mama boli v práci. Spravila som si kávu a z chladničky som si vybrala jahodový jogurt. Pomaly som dopíjala kávu keď mi vo vrecku zapípal mobil. SMS-ka od Joshui.
Ahoj láska môžeme sa dnes vidieť? Vyrazíme si niekam spolu s Harrym bude zábava . Joshua.
Nevedela som čo mu napísať s ťažkým srdcom som mobil vypla a vsunula naspäť do vrecka. Musela som sa ponáhľať nemala som veľa času a nechcela som meškať.
Bolo chladno dokonca to vyzeralo na búrku, ale nechcelo sa mi otočiť to domov pre sveter a dáždnik.
Keď som prišla na dohodnuté miesto Harry tam už stál nestávalo sa často aby prišiel niekde na čas. Mal na sebe čierne rifle a koženú bundu v ktorej vyzeral tak neodolateľne. Jeho husté vlasy mu viali vo vetre a voľná károvaná košeľa, ktorú mal mu pomocou vánku jemne odhaľovala kúsok brucha.
"Tak som tu o čom chceš hovoriť?" Zvyčajne keď sme sa stretli objali sme sa no mne to bolo dnes divné objať ho nechcela som aby si myslel, že nie som naštvaná. Neviem prečo som nahnevaná ten bozk sa mi páčil, ale nemal to robiť.
"Chcem sa rozprávať o tom čo sa stalo na tom kolese. Pobozkal som ťa a chcem vedieť ako to vnímaš alebo či sa na mňa hneváš, pretože mne sa to páčilo" Pozeral sa mi priamo do očí no ja som to nedokázala, stále som uhýbala pohľadom mala som chuť mu povedať pravdu, ale nemohla som to Joshuovi urobiť. "Harry vieš, že milujem Joshua a ten bozk pre mňa neznamenal nič je mi ľúto ak pre teba niečo znamenal" sama som neverila, týmto slovám bolo hrozné pozerať sa na jeho skleslý výraz.
"Takže si nad tým bozkom ani len chvíľku nerozmýšľala?" Zdvihol obočie ako keby mal ešte poslednú nádej, že s toho niečo vznikne.
"Prepáč, ale nie" samozrejme, že áno keby len chvíľu celý deň a noc som nad tým bozkom premýšľala.
"Chápem myslím, že už sa nemáme o čom baviť prepáč ak som ťa oberal o čas" Harry zdrvene naštartoval motorku. Nechal ma tam len tak stáť. Hnevala som sa na neho, ale viac na seba.
Cestou domou ma samozrejme chytila búrka. Dnes bol úplne hrozný deň. Naše priateľstvo s Harrym myslím úplne skončilo a ja som premočená na nitku. Dážď bol príliš silný musela som sa schovať pod menšiu striešku. Počúvala som kvapky dažďa padajúce na plech keď predo mnou zastavilo auto, netušila som kto to môže byť nikoho s takou značkou nepoznám. Po chvíli z okna vykukla Harryho hlava. Nevedela som že má auto myslela som si že, je verný motorke no teraz mi prišlo vhod, že prišiel na aute. Aj keď možno ani neprišiel aby mi pomohol, ale aby sa mi vysmial.
"Nastúp si odveziem ťa domov" Z úsmevom otvoril dvere bola som v šoku je vôbec možné aby sa na mňa nehneval? Pomaly som prešla ku chodníku a potom som nastúpila. Prišlo mi to divné, ale nemohla som odmietnuť mohol by sa nahnevať a to teraz vážne nepotrebujem mám ho rada a chcem aby naše priateľstvo neskončilo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama