Power love 10. Chapter - Bye, bye childhood! Hello adult!

23. září 2013 v 13:08 | Caroline |  Power Love
Konečne som sa toho dočkala! Dnes je ten veľký deň, kedy mám konečne osemnásť. Ako som sa na tento deň tešila. Musí byť úžasný, presne podľa mojich predstáv! Ale... čo si nahováram. Bude to rovnaké ako vždy. Bude nás tam dobreže nie desať, hudba bude hrať, všetci budú sedieť, rozprávať sa v skupinkách a celý večer sa bude niesť v téme "NUDA".
Niekto zaklopal na dvere "ďalej!". Pomaly sa otvorili dvere a vstúpila dnu najprv mama a potom otec.
"Veľa šťastia, zdravia, veľa šťastia, zdravia, veľa šťastia, milá Hanna, veľa šťastia, zdravia! Sfúkni ich všetky naraz a niečo si praj!" prekvapili ma týmto darčekom. Jemne som sfúkla sviečky na malej torte v maminých rukách a priala som si niečo. Otec to všetko natáčal, pretože podľa neho musíme mať každú dôležitú udalosť v mojom živote zdokumentovanú. "Čo si si priala?" mama naliehala, "alebo nie, radšej mi to nehovor! Potom by sa to nesplnilo." občas som mala tohoto jej nadšenia plné zuby, ale dnes som sa to snažila prehrýznuť.

***

Zapla som si nový laptop, ktorý mi rodičia kúpili a hneď som sa prihlásila na Twitter. Bola som zvedavá, či si na mňa aspoň niekto spomenul. Prihlásila som sa a čakala som, kým sa pripojím. Iba dve? Vážne? pomyslela som si. Čakala som aspoň zo desať príspevkov.
Otvorila som si jediné dva a ako som mohla dúfať, bol to len Harry a Joshua. Nemala som náladu sa na to pozerať, preto som sa rýchlo odhlásila a vypla laptop. Hodila som ho na posteľ, prezliekla som sa z pyžama a zišla som dole po schodoch.
"Pripravili sme ti narodeninové raňajky!" zvolala mama keď som zišla z posledného schodu. Voňalo to nádherne. Pousmiala som sa a prestala som myslieť na zážitok s Twitterom.
"Mmm.. mami, ty vždy vieš čo mám najradšej!" podišla som k mame a pobozkala ju na líce.
"Lievance sme už nemala dlho, preto som to mame navrhol." pridal sa otec, ktorý mal už polovicu taniera zjedenú.
"Takže, ako to vyzerá s dnešnou oslavou Hanna?"
"Zatiaľ som pozvala dvanásť ľudí, ale ešte sa opýtam dvoch spolužiačok. Nie je to veľa?" opýtala som sa, pretože som videla zhrozený výraz na otcovej tvári.
"Nie zlatko, je to akurát. Aspoň sa zabavíte keď vás bude tak veľa." pousmiala sa mama a prísne pozrela na otca. Vedela som, že neplánovali tak veľa ľudí, im by sa páčila aj oslava s dvoma, pretože spoločnosť viacerých ľudí neznášajú, ale podľa mňa som mala ešte dosť málo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 moj-pribeh moj-pribeh | 23. září 2013 v 15:24 | Reagovat

skvel časť a aj ostatné...konečne som sa dostala k tomu aby som si ich prečítala :) sú úžasné

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama