Říjen 2013

Power love 12.Chapter- Bitch Britney

31. října 2013 v 15:05 | Sylvia |  Power Love
Nevedela som čo Harrymu povedať aj keď v hlave som mala všetko premyslené ťažko sa mi to vyslovovalo. Nemohla som ani pomyslieť na to, že ma Joshua podvádzal ako som to mala vysloviť?.
Už som to nedokázala , nedokázala som sa pretvarovať, že mi je fajn. Zo slzami v očiach som Haryho silno objala a plakala.
"Podvádzal ma.... celý čas ma podvádzal!" jeho meno som nemohla povedať nemohla som naň ani myslieť. !
"Joshua? Ten idiot ja ho.." pustila som Harryho zo zovretia nemohla som ho nechať dohovoriť proste som to nechcela počúvať. "Prepáč, ale nechcem sa o tom viac rozprávať je mi z neho na vracanie" snažila som sa neplakať no nešlo to. Harry ma znova objal. Toto mi pomáhalo. On mi pomáhal.
"Ďakujem, že si prišiel" pošepkala som mu do ucha a uložila si hlavu na jeho rameno. Krásne voňal mal výraznú vôňu ktorá mi prišla neodolateľná.
"Pre teba tu budem vždy" Pobozkal ma na čelo a krásne sa usmial tak ako to vedel iba on. "Nechceš ísť dnu? Dáme si niečo na pitie prídeš na iné myšlienky" navrhol Harry aj keď sa mi veľmi nechcelo odtiahnuť sa od neho prikývla som. Spolu sme vošli do vydýchanej obývačky, ktorá nevyzerala úplne ako obývačka skôr ako bar plný opitých tínedžerov.
"Idem pre pitie" Harry odbočil do kuchyne a ja som ostala sama. Obzerala som sa po ľuďoch v mojom dome. Zrak sa mi zastavil na postave ktorej som do tváre nevidela, ale okamžite som vedela kto to je. Jej dlhé blond vlasy by som spoznala vždy. Britney tak som ju nenávidela v mysli som nemala nič iba to ako jej vynadám a možno niečo zlomím. Hnev vo mne rástol zo sekundy na sekundu. Prišla som k nej a nahodila som ironický výraz
"Ahoj, ako sa ti spáva s Joshuom?" povedala som arogantne, nemohla som zabrániť mojej ruke aby jej vylepila facku, hnev bol silnejší ako ja.
"Si sa zbláznila? Ti chudera!" zvrieskala a úder mi vrátila, všetci sa okolo nás zbehli a sledovali čo bude ďalej pravdu povediac sama som to nevedela.
"Ja, že som chudera?? Ty spávaš s ním! To je najväčšia úbohosť aká existuje!" Aj ja som začala kričať.
"Tak toto si nemala" Britney ma zdrapla za vlasy mala som pocit, že mi ich všetky vytrhá, bili sme sa ako deti o hračku, no určite som to nechcela nechať len tak. Harry nás v tej správnej chvíli oddelil ak by neprišiel prišla by som o vlasy!.
"Prestaňte! Britney! Čo ste malé?!" Harry ma odtiahol od Britney a držal ma dostatočne ďaleko aby som sa do nej znova nepustila.
"Čo to robíš? Hannah! Nemôžeš sa takto ponižovať" Harry ma viedol do otcovej pracovne musela som ísť niekde kde nebude toľko ľudí a hlavne nie Britney.
"Vybuchla som proste som ju nemohla vidieť ona s ním spávala a určite ešte spáva proste som to nezvládla prepáč, ja viem, že som sa ponížila, ale musela som niečo urobiť". Zabuchla som dvere a oprela sa o ne. Z očí sa mi valili slzy. "Tento večer nemal byť takýto, mala som sa zabávať a byť šťastná všetko malo byť úžasné" nebránila som plaču ktorý som držala v sebe.
"No tak veď ešte nie je koniec som tu ja a ja ti nedovolím byť smutná" zdvihol fľašu whisky a zatriasol ňou "a pozri čo mám" usmial sa. Musela som mu úsmev opätovať aj keď zo smútkom v očiach.
Harry prišiel ku mne a prstom mi jemne utrel slzy na lícach. "Neplač!" rukou mi zdvihol tvár a pozrel sa mi do očí. Toto slovo bolo ľahké vysloviť ale v tejto chvíli to bolo pre mňa nemožné uskutočniť. "On si nezaslúži aby si kvôli nemu plakala jasné? ". Harryho pery sa približovali k tým mojim, srdce mi bilo ako ešte nikdy. Čakala som na ten okamih kedy sa naše pery spoja. Nežne ma pobozkal bol to skvelý pocit cítiť jeho ústa ma mojich. Cítila som, že aj jeho srdce by najradšej vyskočilo z hrude nedalo sa to nepočuť. Odtiahol sa a pozrel sa na mňa. Nemohla som nič iné urobiť iba sa usmiať. Vytrhla som mu z ruky fľašu a napila sa musela som to zapiť. Z úsmevom som mu podala naspäť whisky. Tiež si odpil chvíľu sa na mňa pozeral a potom ma začal vášnivo bozkávať .Vyzliekla som mu tričko a tak odhalila jeho dokonalé telo. On mi tiež jemne rozopol zips na krátkych šatách, ktoré sa mi pomaly zošúchli po holých lýtkach. Vyskočila som na neho a nohy som obmotala okolo jeho pásu. Posadil ma na otcov pracovný stôl. Prehrabla som si vlasy ktoré mi padali do očí a šibalsky som sa na neho usmiala aby som mu naznačila nech pokračuje.


Je t'aime 4. Chapter

6. října 2013 v 17:45 | Syliva |  Je t'aime
November 24. 2013

Dnešok bol pre mňa výnimočný .
Damien ma po dlhom čase zobral von, kvôli chorobe som obmedzená o prechádzky a dlhé chvíle vonku. Nenávidím túto izbu v ktorej som neustále zatvorená nemôžem zájsť ani len do obchodu pre pár vec,í pretože niektoré veci mi môžu naozaj ublížiť.
Boli sme sa prejsť v miestnom parku. Damienovi sa podarilo po dlhom čase rozveseliť ma. Po roku som sa opäť usmiala a zabávala ako normálny človek. Bola som šťastná aspoň na krátky čas. Som zabudla na všetky moje starosti ktoré ma trápia deň či noc. Damien mi navrhol jednu vec, ktorú by som chcela strašne uskutočniť.
Navrhol mi, že keď sa môj stav zlepší obaja si spravíme výlet do Paríža. Vždy som chcela navštíviť Paríš vidieť eifellovu vežu a všetky tie krásne pamiatky tam. Myslela som, že je to všetko no potom ma prekvapil ešte jednou otázkou. Opýtal sa ma či by som za neho vydala priamo tam v Paríži. Okamžite som odpovedala áno bola to jednoznačná vec. Táto otázka ma úplne dostala neverila som, že sa to naozaj všetko deje.
Bola som naozaj šťastná nebola to len pretvárka aby sa Damien netrápil naozaj som to tak cítila a to ma robilo ešte šťastnejšou.
No teraz keď to sem píšem uvedomujem si, že toto všetko môže byť len nesplniteľní sen, ktorý budem snívať do konca života. Všetky tieto plány budú len myšlienkami v našich hlavách ak v pondelok lekár neuvidí pokrok. A bojím sa, že všetko je tak ako pred tým ba čo môže to byť horšie. Bojím sa, že sa už toľkí krát sklamem.

Power love 11.Chapter-The Hard True

5. října 2013 v 23:31 | Lilly |  Power Love
Po raňajkách som vyšla späť hore do izby. Hneď ako som vošla dnu uprela som pohľad na môj mobil, ktorý bol na nočnom stolíku. Blikal na modro a ja som veľmi dobre vedela čo to znamená. Mala som zmeškaný hovor. Vedela som, že Joshua svoje blahoželanie nenechá len na krátky text. Pozrela som sa do mobilu. Začalo mi byť srdce rýchlejšie ako obvykle, bola som prekvapená, pretože zmeškaný hovor nebol od Joshui, ale od Harryho. Nevedela som čo mám robiť nečakala som, že mi bude volať, alebo som to skôr nechcelo aj keď je to moja osemnástka. Sadla som si na mäkkú posteľ a rozmýšľala som či mu mám zavolať. Veď dnes sa aj tak stretneme na tej mojej party, môže mi to povedať tam. Nestane sa nič hrozné keď mu nezavolám späť. Snažila som sa upokojiť a presviedčala som samú seba, že moje rozhodnutie nezavolať mu je správne.
***
Ešte stále som bola mimo z toho, že mi Harry volal dokonca skôr ako Joshua. Už veľa krát som rozmýšľala nad tým či s ním vôbec chcem byť, ale kebyže sa aj rozhodnem, že s ním nechcem byť asi by som nemala odvahu povedať mu to.
Pri dverách sa ozvalo klopanie. Ani som nerozmýšľala a vpustila som danú osobu dnu.
"Ďalej" otvorili sa dvere. Stál tam Joshua a strašne milo sa usmieval. Pri pohľade naňho mi opäť preblesklo hlavou aké ťažké by bolo rozviesť sa s ním.
"Ahoj" povedal skleslo, asi odo mňa čakal viac nadšenia, no mňa ani nenapadlo sa pretvarovať. No prinútila som sa usmiať a vstala som z postele. Silno som ho objala.
"Ahoj" vtisla som mu bozk na pery a odtiahla sa od neho. "Čo tu robíš tak skoro? Oslava je až večer" usmievala som sa aj keď to nebolo úprimné. Joshua vytiahol svoj mobil z vrecka a pozrel sa na hodiny. Na dysplei mu svietila veľká jedenástka a dve nuly.
"Áno je pravda, že do oslavy je ešte času dosť, ale chcel som ťa potešiť, podarilo sa?" zdvihol jeden kútik pier a ja som mu úsmev opätovala.
"Určite" odvetila som. Z kuchyne sa ozval hlasný mamin hlas.
"Joshua! Poď prosím ťa na chvíľu sem do kuchyne!" Joshua zodvihol obočie a prekvapene sa na mňa pozrel. Ja som len pokrčila plecami.
"No tak ja idem dole, o chvíľu som späť" položil si mobil na môj písací stolík a vyšiel z izby. Ja som si vzdychla a pozrela sa na dvere, ktoré sa zatvorili. Sadla som si na stoličku za stolom. Bola som ticho, ale v mojich myšlienkach by som najradšej kričala. Dnes mám osemnásť rokov no vôbec si to neužívam tak ako som plánovala a to ma hnevalo.
Johuov mobil začal vibrovať. Na displei sa objavilo oznámenie a novej správe. Nikdy som nepozerala do cudzích telefónov no teraz som tam nemohla len tak sedieť a nepozrieť sa do tej správy. Hneď ako som videla to meno, ktoré mu píše bola som zarazená. Čo má Joshua spoločné s Britney?
Teraz som bola ešte zvedavejšia a tak som musela otvoriť tú správu. Rýchlo som si prečítala pár riadkov čo tam bolo a tlačili sa mi slzy do očí. Nemohla som uveriť tomu, že Joshua by bol schopný podviesť ma. No ďalšie SMS-ky ma o tom presvedčili. Bolo ich tam veľa a pri každej jednej mi tiekli slzy po lícach. Do izby vošiel Joshua s veľkým úsmevom na tvári no keď ma videl zarazil sa ani som mu nedovolila niečo povedať.
"Ako si to mohol urobiť? Ako si ma mohol podviesť?" keď som sa naňho pozerala plakala som ešte viac, keď som si uvedomila ako dlho ma už klamal.
"Môžem ti to vysvetliť, vážne ma to mrzí" priblížil sa ku mne a chytil ma za pás. No ja som mu dala preč ruky od môjho pasu.
"Jediné čo môžeš je vypadnúť z tohto domu!" skríkla som no on akoby ma nepočul. Stál tam kde pred tým. Chytila som jeho mobil, ktorý bol ešte stále na stole a hodila som ho po ňom
"Vypadni!" povedala som ešte hlasnejšie. Nevedela som či mám plakať od hnevu alebo od ľútosti.
***
Mama ma prinútila aby som si obliekla tie moje krásne šaty, ktoré boli vybrané zvlášť na tento večer. No keď som sa teraz pozerala do zrkadla vôbec mi neprišli také výnimočné.
Do izby vošiel otec. Mal na tvári úsmev, ale bolo vidno, že chcel vyzerať, že ho mrzí to čo sa salo medzi mnou a Joshuom. On ho nikdy nemal v obľube.
"Si v poriadku?" opýtal sa ustarostene.
"Ani nie, ale budem to musieť dnes zvládnuť" umelo som sa usmiala a otočila som sa k nemu.
"Asi áno" usmial sa a vybral z vrecka malú červenú krabičku "mám pre teba ešte jeden menší darček" podal mi ju. Prekvapene som sa na ňu pozrela. Už som nečakala žiadne darčeky. Pomaly som ju otvorila vo vnútri bol krásny strieborný náhrdelník. Na svetle sa leskol, vyzeral naozaj krásne.
"Oci to si nemusel, je nádherný" ešte stále som sa pozerala na šperk "ďakujem" objala som ho. On bol jediný, ktorý mi dnes aspoň trochu zodvihol náladu.
"Som rád, že sa ti páči, ale už by si asi mala ísť dole už prišli určite nejaký hostia" pohladil ma po líci a odišiel z izby. Ja som si zapla náramok a ešte raz som sa pozrela na do zrkadla.
***
Všetci sa bavili okrem mňa. Bolo to smiešne, keďže dnes bol ten deň na, ktorý som sa tak tešila. A predsa ja som bola vždy tá čo sa na party bavila najviac. No teraz som iba pila a pozerala sa na všetkých čo sa bavili. Chýbal mi tu Harry on by ma určite rozveselil. Cítila som sa hrozne, nechcela som aby to tak bolo, ale nevedela som sa zabávať tento krát vážne nie.
"Hanna vstávaj! Poď sa baviť! Neseď tu len tak!" ozvala sa jedna z dievčat, ktoré tancovali na stole. Ja som len pokrútila hlavou a znova si odpila s pohára.
Započula som zvonenie zvončeka pri vchodových dverách, rýchlo som vstala z gauča a bežala k nim. Stál tam Harry. Mal na sebe svoju obľúbenú koženú bundu, ale poď ňou mal elegantné sako.
"Ahoj, môžeme sa porozprávať?" prikývla som a naznačila mu nech ide ďalej. Nevedela som či som rada, že tu je, alebo nie, ale skôr áno veď som celý deň myslela iba na neho.