Power love 11.Chapter-The Hard True

5. října 2013 v 23:31 | Lilly |  Power Love
Po raňajkách som vyšla späť hore do izby. Hneď ako som vošla dnu uprela som pohľad na môj mobil, ktorý bol na nočnom stolíku. Blikal na modro a ja som veľmi dobre vedela čo to znamená. Mala som zmeškaný hovor. Vedela som, že Joshua svoje blahoželanie nenechá len na krátky text. Pozrela som sa do mobilu. Začalo mi byť srdce rýchlejšie ako obvykle, bola som prekvapená, pretože zmeškaný hovor nebol od Joshui, ale od Harryho. Nevedela som čo mám robiť nečakala som, že mi bude volať, alebo som to skôr nechcelo aj keď je to moja osemnástka. Sadla som si na mäkkú posteľ a rozmýšľala som či mu mám zavolať. Veď dnes sa aj tak stretneme na tej mojej party, môže mi to povedať tam. Nestane sa nič hrozné keď mu nezavolám späť. Snažila som sa upokojiť a presviedčala som samú seba, že moje rozhodnutie nezavolať mu je správne.
***
Ešte stále som bola mimo z toho, že mi Harry volal dokonca skôr ako Joshua. Už veľa krát som rozmýšľala nad tým či s ním vôbec chcem byť, ale kebyže sa aj rozhodnem, že s ním nechcem byť asi by som nemala odvahu povedať mu to.
Pri dverách sa ozvalo klopanie. Ani som nerozmýšľala a vpustila som danú osobu dnu.
"Ďalej" otvorili sa dvere. Stál tam Joshua a strašne milo sa usmieval. Pri pohľade naňho mi opäť preblesklo hlavou aké ťažké by bolo rozviesť sa s ním.
"Ahoj" povedal skleslo, asi odo mňa čakal viac nadšenia, no mňa ani nenapadlo sa pretvarovať. No prinútila som sa usmiať a vstala som z postele. Silno som ho objala.
"Ahoj" vtisla som mu bozk na pery a odtiahla sa od neho. "Čo tu robíš tak skoro? Oslava je až večer" usmievala som sa aj keď to nebolo úprimné. Joshua vytiahol svoj mobil z vrecka a pozrel sa na hodiny. Na dysplei mu svietila veľká jedenástka a dve nuly.
"Áno je pravda, že do oslavy je ešte času dosť, ale chcel som ťa potešiť, podarilo sa?" zdvihol jeden kútik pier a ja som mu úsmev opätovala.
"Určite" odvetila som. Z kuchyne sa ozval hlasný mamin hlas.
"Joshua! Poď prosím ťa na chvíľu sem do kuchyne!" Joshua zodvihol obočie a prekvapene sa na mňa pozrel. Ja som len pokrčila plecami.
"No tak ja idem dole, o chvíľu som späť" položil si mobil na môj písací stolík a vyšiel z izby. Ja som si vzdychla a pozrela sa na dvere, ktoré sa zatvorili. Sadla som si na stoličku za stolom. Bola som ticho, ale v mojich myšlienkach by som najradšej kričala. Dnes mám osemnásť rokov no vôbec si to neužívam tak ako som plánovala a to ma hnevalo.
Johuov mobil začal vibrovať. Na displei sa objavilo oznámenie a novej správe. Nikdy som nepozerala do cudzích telefónov no teraz som tam nemohla len tak sedieť a nepozrieť sa do tej správy. Hneď ako som videla to meno, ktoré mu píše bola som zarazená. Čo má Joshua spoločné s Britney?
Teraz som bola ešte zvedavejšia a tak som musela otvoriť tú správu. Rýchlo som si prečítala pár riadkov čo tam bolo a tlačili sa mi slzy do očí. Nemohla som uveriť tomu, že Joshua by bol schopný podviesť ma. No ďalšie SMS-ky ma o tom presvedčili. Bolo ich tam veľa a pri každej jednej mi tiekli slzy po lícach. Do izby vošiel Joshua s veľkým úsmevom na tvári no keď ma videl zarazil sa ani som mu nedovolila niečo povedať.
"Ako si to mohol urobiť? Ako si ma mohol podviesť?" keď som sa naňho pozerala plakala som ešte viac, keď som si uvedomila ako dlho ma už klamal.
"Môžem ti to vysvetliť, vážne ma to mrzí" priblížil sa ku mne a chytil ma za pás. No ja som mu dala preč ruky od môjho pasu.
"Jediné čo môžeš je vypadnúť z tohto domu!" skríkla som no on akoby ma nepočul. Stál tam kde pred tým. Chytila som jeho mobil, ktorý bol ešte stále na stole a hodila som ho po ňom
"Vypadni!" povedala som ešte hlasnejšie. Nevedela som či mám plakať od hnevu alebo od ľútosti.
***
Mama ma prinútila aby som si obliekla tie moje krásne šaty, ktoré boli vybrané zvlášť na tento večer. No keď som sa teraz pozerala do zrkadla vôbec mi neprišli také výnimočné.
Do izby vošiel otec. Mal na tvári úsmev, ale bolo vidno, že chcel vyzerať, že ho mrzí to čo sa salo medzi mnou a Joshuom. On ho nikdy nemal v obľube.
"Si v poriadku?" opýtal sa ustarostene.
"Ani nie, ale budem to musieť dnes zvládnuť" umelo som sa usmiala a otočila som sa k nemu.
"Asi áno" usmial sa a vybral z vrecka malú červenú krabičku "mám pre teba ešte jeden menší darček" podal mi ju. Prekvapene som sa na ňu pozrela. Už som nečakala žiadne darčeky. Pomaly som ju otvorila vo vnútri bol krásny strieborný náhrdelník. Na svetle sa leskol, vyzeral naozaj krásne.
"Oci to si nemusel, je nádherný" ešte stále som sa pozerala na šperk "ďakujem" objala som ho. On bol jediný, ktorý mi dnes aspoň trochu zodvihol náladu.
"Som rád, že sa ti páči, ale už by si asi mala ísť dole už prišli určite nejaký hostia" pohladil ma po líci a odišiel z izby. Ja som si zapla náramok a ešte raz som sa pozrela na do zrkadla.
***
Všetci sa bavili okrem mňa. Bolo to smiešne, keďže dnes bol ten deň na, ktorý som sa tak tešila. A predsa ja som bola vždy tá čo sa na party bavila najviac. No teraz som iba pila a pozerala sa na všetkých čo sa bavili. Chýbal mi tu Harry on by ma určite rozveselil. Cítila som sa hrozne, nechcela som aby to tak bolo, ale nevedela som sa zabávať tento krát vážne nie.
"Hanna vstávaj! Poď sa baviť! Neseď tu len tak!" ozvala sa jedna z dievčat, ktoré tancovali na stole. Ja som len pokrútila hlavou a znova si odpila s pohára.
Započula som zvonenie zvončeka pri vchodových dverách, rýchlo som vstala z gauča a bežala k nim. Stál tam Harry. Mal na sebe svoju obľúbenú koženú bundu, ale poď ňou mal elegantné sako.
"Ahoj, môžeme sa porozprávať?" prikývla som a naznačila mu nech ide ďalej. Nevedela som či som rada, že tu je, alebo nie, ale skôr áno veď som celý deň myslela iba na neho.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama