Je t'aime

Je t'aime 4. Chapter

6. října 2013 v 17:45 | Syliva
November 24. 2013

Dnešok bol pre mňa výnimočný .
Damien ma po dlhom čase zobral von, kvôli chorobe som obmedzená o prechádzky a dlhé chvíle vonku. Nenávidím túto izbu v ktorej som neustále zatvorená nemôžem zájsť ani len do obchodu pre pár vec,í pretože niektoré veci mi môžu naozaj ublížiť.
Boli sme sa prejsť v miestnom parku. Damienovi sa podarilo po dlhom čase rozveseliť ma. Po roku som sa opäť usmiala a zabávala ako normálny človek. Bola som šťastná aspoň na krátky čas. Som zabudla na všetky moje starosti ktoré ma trápia deň či noc. Damien mi navrhol jednu vec, ktorú by som chcela strašne uskutočniť.
Navrhol mi, že keď sa môj stav zlepší obaja si spravíme výlet do Paríža. Vždy som chcela navštíviť Paríš vidieť eifellovu vežu a všetky tie krásne pamiatky tam. Myslela som, že je to všetko no potom ma prekvapil ešte jednou otázkou. Opýtal sa ma či by som za neho vydala priamo tam v Paríži. Okamžite som odpovedala áno bola to jednoznačná vec. Táto otázka ma úplne dostala neverila som, že sa to naozaj všetko deje.
Bola som naozaj šťastná nebola to len pretvárka aby sa Damien netrápil naozaj som to tak cítila a to ma robilo ešte šťastnejšou.
No teraz keď to sem píšem uvedomujem si, že toto všetko môže byť len nesplniteľní sen, ktorý budem snívať do konca života. Všetky tieto plány budú len myšlienkami v našich hlavách ak v pondelok lekár neuvidí pokrok. A bojím sa, že všetko je tak ako pred tým ba čo môže to byť horšie. Bojím sa, že sa už toľkí krát sklamem.

Je t'aime 3. chapter

7. září 2013 v 17:35 | Caroline
November 21., 2013

Nechuť, ktorú vo mne vyvolala včerajšia kontrole som na seba dávala poznať ešte aj deň potom. Damien sa ma celý deň snažil rozosmiať, no nedalo sa to. Aj keď za mnou stále chodil, pomáhal mi a usmieval sa, mračila som sa na celý svet. Neuvedomovala som si, že by som sa nemala správať až tak odmerane, ale čakala som, že sa mi to zlepší. Že moja choroba pomaly ustúpi, ako mi to povedal nedávno doktor. Budem sa musieť ďalšie noci modliť, aby to ustúpilo a ja som mohla žiť život, ako každí v okolí. Smiať sa, zažívať dobrodružstvá... a hlavne, chodiť do školy.
Niekto by ma možno nepochopil, že to takto poviem, ale v škole som prežila asi len 5 rokov svojeho života. Nenašla som si tam poriadnych priateľov, ktorí by za mnou došli v najťažších chvíľach a občas by sa mi objavili v izbe kvety alebo balón, na ktorom by bol povzbudzujúci nápis.
Neplač! pomyslela som si pri písaní. Musím byť silná! Odteraz sa budem snažiť vychutnávať si každú chvíľu svojho života, pretože kontrola je až za týždeň a dovtedy sa môže stať čokoľvek.. Môže sa mi to zlepšiť, no možno by sa mi to mohlo zhoršiť a vrátia sa mi časy, kedy som chodila každý deň k lekárovi, že mi nie je dobre.
Uvedomujem si, že som vtedy Damienovi znepríjemňovala život, síce mi stále hovoril, že mu to nevadí. Ja aj tak viem, že občas by dal prednosť kamarátom z výšky ako mne, chorej, vychudnutej svini, ktorá každému len znepríjemňuje život.

Nedokážem už viac písať. Musím si ľahnúť a snívať o svete bez choroby. Avšak keď sa prebudím, bude to znovu rovnaké.. Stále budem tá, ktorá je chorá. Ak sa teda zobudím... (Aj tak si myslím, že by to bolo pre všetkých najlepšie, keby som sa už viac nezobudila.)

Je t'aime 2.Chapter

2. září 2013 v 12:45 | Lilly
November 21. 2013
Milý denníček!
Dnes ráno keď ma zobudili lúče slnka prenikajúce cez žalúzie mala som nádej, že dnes to bude iné. Že keď budem vychádzať z nemocnice budem mať na tvári úsmev. Otvorili sa dvere v mojej izbe. Stál tam Damien a držal v rukách bielu tácku. Vyzeralo to tak, že mi chce spraviť radosť. Povedal
"Dobré ráno, zlatko" doširoka sa usmial akoby som nemala žiadne problémy, akoby neexistovala žiadna leukémia, ktorá mi ničí život.
"Ahoj, dobré ráno" povedala som milo a pokojne aby Damien nezistil ako veľmi sa dnešnej kontroly bojím. Sadol si na kraj mojej postele a vtisol mi bozk na čelo. Položil mi umelú tácku na kolená.
"Nech sa páči" usmial sa
"To sú moje obľúbené sušienky?" opýtala som sa ako malé dievčatko, chcela som sa tešiť čo i len z maličkosti. Damien z úsmevom prikývol. Vložila som si kúsok sušienky do úst a nechala ho rozpustiť na jazyku. Chutili výborne tak ako vždy.
Pozrela som sa na digitálne hodiny, ktoré stáli na nočnom stolíku. Rýchlo som sa snažila vyskočiť z postele.
"Už je veľa hodín, musím ísť do nemocnice!" nechcela som meškať.
"Céline to je v poriadku, ešte máme čas ja ťa tam zaveziem" chytil ma za ruku a jemne pobozkal na pery. Zarazene som sa odtiahla a pohladila ho po líci.
"Nie, to netreba ja ťa nechcem obťažovať" sklonila som hlavu.
"Prosím ťa to je v poriadku, ako ťa mohlo napadnúť, že by si ma obťažovala" pozrel sa mi do očí. "Choď sa obliecť a ja ťa zatiaľ počkám v kuchyni, dobre?" prikývla som a išla som sa obliecť tak ako mi Damien kázal. Obliekla som si obyčajné rifle a biele tričko na ramienka. Zopla som si chvost do gumičky a zišla som dole do kuchyne. Damien zobral kľúče od auta a vyšli sme von. Pred domom bol zaparkovaný strieborný Nissan. Nastúpili sme dnu a Damien zapol rádio, ako zvyčajne. Cesta nebola dlhá, ale celý čas sme boli obaja ticho. Obaja sme boli zvedavý ako výsledky dopadnú.
Zaparkovali sme pred veľkou budovou nemocnice. Damien vystúpil von z auta a otvoril mi dvere. Pomohol mi vystúpiť. Vošli sme do vnútra a nastúpili do veľkého výťahu zo zrkadlami. Stlačila som tlačidlo na ôsme poschodie, kde má ambulanciu doktor, ktorý ma vyšetruje. Keď sme vystúpili z výťahu hneď som ho v diaľke uvidela. Priblížili sme sa k nemu a Damien ma pevne chytil za ruku.
"Dobrý deň pád doktor, tak ako to dopadlo?" opýtala som sa netrpezlivo.
"Asi Vás nepoteším aj keď to nie je zlé, nič sa nezmenilo" jeho slová mi zneli v hlave, tohto som sa obávala. Pozrela som sa na Damiena, ktorý mal na tvári tiež kamenný výraz. Ako povedal doktor nie je to zlé, ale ja som čakala lepšie. Chcela som sa usmievať keď som vychádzala z nemocnice, ale nešlo to.

Je t'aime 1.chapeter

24. srpna 2013 v 17:10 | Sylvia
November 20. 2013.
Milý denníček!
Zajtra mám kontrolu u lekára. Bojím sa.
Mám leukémiu pokročilého štádia ak to bude ešte horšie už to nezvládnem . Večer keď zaspávam často si kladiem otázku Zobudím sa ráno? Neviem kedy zomriem, ale jedno viem, na smrť nebudem nikdy pripravená. Niekto mi dáva silu zobudiť sa. Ráno vstať z postele a bojovať z chorobou ktorá mi ničí život. Je to jediný človek, ktorý sa o mňa stará. Otec s mamou už dávno umreli a priatelia, ktorých som mala na mňa už zabudli.
V chvíľach keď som šťastná naozaj šťastná zabúdam na utrpenie, ktoré ma ťaží a myslím, že to pomáha. Mám taký pocit akoby mi smiech, radosť a láska k Damienovi uľahčovali život . Možno len trochu, ale predsa. V najhorších chvíľach keď myslím na smrť Damien mi rozpráva o našej spoločnej budúcnosti, ktorá nás čaká aj keď vie, že nič s toho nebude skutočnosťou. Obaja to vieme. No je pekné predstavovať si ako budeme spolu vychovávať deti v spoločnom dome niekde na kraji dediny.
Mám nádej, že možno raz budem zdravá, šťastná, ale je malá a pomaly sa zmenšuje. Každým zhoršením môjho zdravotného stavu nádej mizne. Je šanca, že nádej bude silnejšia, ale to by som musela mať lepšie výsledky a to sa už dva roky nestalo. Pred každou náštevou doktora dúfam, že to bude ten deň, ktorý mi zmení život k lepšiemu ale čakám márne.
Keď som bola malá rozprávala som sa so starými rodičmi akú chcem mať prácu a koľko chcem mať detí a, že keď budem mať vnúčatá budem sa o ne starať tak ako sa starajú oni o mňa. Teraz keď viem, že nebudem mať prácu ani deti bolí to. Pretože to bol v dectve môj najväčší sen. Momentálne môj najväčší sen je PREŽIŤ.

Je t'aime- new story!

24. srpna 2013 v 9:40 | Sylvia
S babami sme sa dohodli na novej poviedke celkom sa na ňu tešíme a dúfame, že sa bude páčiť aj Vám :) Bude to drama. Ja osobne som ešte drámu nepísala, preto sa na ňu teším.
Poviedka bude písaná vo forme denníka.
Žáner: Drama, Romantická
Počet kapitôl: 10-15
Autari: Caroline, Lilly, Sylvia
Príbeh sa odohráva vo Francúzkom meste Lyon, kde žije mladé dievča Céline, ktoré má veľmi vážnu chorobu a všetci vrátane nej sa obávajú toho, že to skonči trgicky. V tých najťažších chvíľach jej najviac pomáha Damien, ktorý je stále s ňou. Po dlhej dobe trápenia sa Céline konečne dozvie dobré správy, takže to bude chcieť s Damienom osláviť výletom do Paríža.
 
 

Reklama