Power Love

Power love 12.Chapter- Bitch Britney

31. října 2013 v 15:05 | Sylvia
Nevedela som čo Harrymu povedať aj keď v hlave som mala všetko premyslené ťažko sa mi to vyslovovalo. Nemohla som ani pomyslieť na to, že ma Joshua podvádzal ako som to mala vysloviť?.
Už som to nedokázala , nedokázala som sa pretvarovať, že mi je fajn. Zo slzami v očiach som Haryho silno objala a plakala.
"Podvádzal ma.... celý čas ma podvádzal!" jeho meno som nemohla povedať nemohla som naň ani myslieť. !
"Joshua? Ten idiot ja ho.." pustila som Harryho zo zovretia nemohla som ho nechať dohovoriť proste som to nechcela počúvať. "Prepáč, ale nechcem sa o tom viac rozprávať je mi z neho na vracanie" snažila som sa neplakať no nešlo to. Harry ma znova objal. Toto mi pomáhalo. On mi pomáhal.
"Ďakujem, že si prišiel" pošepkala som mu do ucha a uložila si hlavu na jeho rameno. Krásne voňal mal výraznú vôňu ktorá mi prišla neodolateľná.
"Pre teba tu budem vždy" Pobozkal ma na čelo a krásne sa usmial tak ako to vedel iba on. "Nechceš ísť dnu? Dáme si niečo na pitie prídeš na iné myšlienky" navrhol Harry aj keď sa mi veľmi nechcelo odtiahnuť sa od neho prikývla som. Spolu sme vošli do vydýchanej obývačky, ktorá nevyzerala úplne ako obývačka skôr ako bar plný opitých tínedžerov.
"Idem pre pitie" Harry odbočil do kuchyne a ja som ostala sama. Obzerala som sa po ľuďoch v mojom dome. Zrak sa mi zastavil na postave ktorej som do tváre nevidela, ale okamžite som vedela kto to je. Jej dlhé blond vlasy by som spoznala vždy. Britney tak som ju nenávidela v mysli som nemala nič iba to ako jej vynadám a možno niečo zlomím. Hnev vo mne rástol zo sekundy na sekundu. Prišla som k nej a nahodila som ironický výraz
"Ahoj, ako sa ti spáva s Joshuom?" povedala som arogantne, nemohla som zabrániť mojej ruke aby jej vylepila facku, hnev bol silnejší ako ja.
"Si sa zbláznila? Ti chudera!" zvrieskala a úder mi vrátila, všetci sa okolo nás zbehli a sledovali čo bude ďalej pravdu povediac sama som to nevedela.
"Ja, že som chudera?? Ty spávaš s ním! To je najväčšia úbohosť aká existuje!" Aj ja som začala kričať.
"Tak toto si nemala" Britney ma zdrapla za vlasy mala som pocit, že mi ich všetky vytrhá, bili sme sa ako deti o hračku, no určite som to nechcela nechať len tak. Harry nás v tej správnej chvíli oddelil ak by neprišiel prišla by som o vlasy!.
"Prestaňte! Britney! Čo ste malé?!" Harry ma odtiahol od Britney a držal ma dostatočne ďaleko aby som sa do nej znova nepustila.
"Čo to robíš? Hannah! Nemôžeš sa takto ponižovať" Harry ma viedol do otcovej pracovne musela som ísť niekde kde nebude toľko ľudí a hlavne nie Britney.
"Vybuchla som proste som ju nemohla vidieť ona s ním spávala a určite ešte spáva proste som to nezvládla prepáč, ja viem, že som sa ponížila, ale musela som niečo urobiť". Zabuchla som dvere a oprela sa o ne. Z očí sa mi valili slzy. "Tento večer nemal byť takýto, mala som sa zabávať a byť šťastná všetko malo byť úžasné" nebránila som plaču ktorý som držala v sebe.
"No tak veď ešte nie je koniec som tu ja a ja ti nedovolím byť smutná" zdvihol fľašu whisky a zatriasol ňou "a pozri čo mám" usmial sa. Musela som mu úsmev opätovať aj keď zo smútkom v očiach.
Harry prišiel ku mne a prstom mi jemne utrel slzy na lícach. "Neplač!" rukou mi zdvihol tvár a pozrel sa mi do očí. Toto slovo bolo ľahké vysloviť ale v tejto chvíli to bolo pre mňa nemožné uskutočniť. "On si nezaslúži aby si kvôli nemu plakala jasné? ". Harryho pery sa približovali k tým mojim, srdce mi bilo ako ešte nikdy. Čakala som na ten okamih kedy sa naše pery spoja. Nežne ma pobozkal bol to skvelý pocit cítiť jeho ústa ma mojich. Cítila som, že aj jeho srdce by najradšej vyskočilo z hrude nedalo sa to nepočuť. Odtiahol sa a pozrel sa na mňa. Nemohla som nič iné urobiť iba sa usmiať. Vytrhla som mu z ruky fľašu a napila sa musela som to zapiť. Z úsmevom som mu podala naspäť whisky. Tiež si odpil chvíľu sa na mňa pozeral a potom ma začal vášnivo bozkávať .Vyzliekla som mu tričko a tak odhalila jeho dokonalé telo. On mi tiež jemne rozopol zips na krátkych šatách, ktoré sa mi pomaly zošúchli po holých lýtkach. Vyskočila som na neho a nohy som obmotala okolo jeho pásu. Posadil ma na otcov pracovný stôl. Prehrabla som si vlasy ktoré mi padali do očí a šibalsky som sa na neho usmiala aby som mu naznačila nech pokračuje.

Power love 11.Chapter-The Hard True

5. října 2013 v 23:31 | Lilly
Po raňajkách som vyšla späť hore do izby. Hneď ako som vošla dnu uprela som pohľad na môj mobil, ktorý bol na nočnom stolíku. Blikal na modro a ja som veľmi dobre vedela čo to znamená. Mala som zmeškaný hovor. Vedela som, že Joshua svoje blahoželanie nenechá len na krátky text. Pozrela som sa do mobilu. Začalo mi byť srdce rýchlejšie ako obvykle, bola som prekvapená, pretože zmeškaný hovor nebol od Joshui, ale od Harryho. Nevedela som čo mám robiť nečakala som, že mi bude volať, alebo som to skôr nechcelo aj keď je to moja osemnástka. Sadla som si na mäkkú posteľ a rozmýšľala som či mu mám zavolať. Veď dnes sa aj tak stretneme na tej mojej party, môže mi to povedať tam. Nestane sa nič hrozné keď mu nezavolám späť. Snažila som sa upokojiť a presviedčala som samú seba, že moje rozhodnutie nezavolať mu je správne.
***
Ešte stále som bola mimo z toho, že mi Harry volal dokonca skôr ako Joshua. Už veľa krát som rozmýšľala nad tým či s ním vôbec chcem byť, ale kebyže sa aj rozhodnem, že s ním nechcem byť asi by som nemala odvahu povedať mu to.
Pri dverách sa ozvalo klopanie. Ani som nerozmýšľala a vpustila som danú osobu dnu.
"Ďalej" otvorili sa dvere. Stál tam Joshua a strašne milo sa usmieval. Pri pohľade naňho mi opäť preblesklo hlavou aké ťažké by bolo rozviesť sa s ním.
"Ahoj" povedal skleslo, asi odo mňa čakal viac nadšenia, no mňa ani nenapadlo sa pretvarovať. No prinútila som sa usmiať a vstala som z postele. Silno som ho objala.
"Ahoj" vtisla som mu bozk na pery a odtiahla sa od neho. "Čo tu robíš tak skoro? Oslava je až večer" usmievala som sa aj keď to nebolo úprimné. Joshua vytiahol svoj mobil z vrecka a pozrel sa na hodiny. Na dysplei mu svietila veľká jedenástka a dve nuly.
"Áno je pravda, že do oslavy je ešte času dosť, ale chcel som ťa potešiť, podarilo sa?" zdvihol jeden kútik pier a ja som mu úsmev opätovala.
"Určite" odvetila som. Z kuchyne sa ozval hlasný mamin hlas.
"Joshua! Poď prosím ťa na chvíľu sem do kuchyne!" Joshua zodvihol obočie a prekvapene sa na mňa pozrel. Ja som len pokrčila plecami.
"No tak ja idem dole, o chvíľu som späť" položil si mobil na môj písací stolík a vyšiel z izby. Ja som si vzdychla a pozrela sa na dvere, ktoré sa zatvorili. Sadla som si na stoličku za stolom. Bola som ticho, ale v mojich myšlienkach by som najradšej kričala. Dnes mám osemnásť rokov no vôbec si to neužívam tak ako som plánovala a to ma hnevalo.
Johuov mobil začal vibrovať. Na displei sa objavilo oznámenie a novej správe. Nikdy som nepozerala do cudzích telefónov no teraz som tam nemohla len tak sedieť a nepozrieť sa do tej správy. Hneď ako som videla to meno, ktoré mu píše bola som zarazená. Čo má Joshua spoločné s Britney?
Teraz som bola ešte zvedavejšia a tak som musela otvoriť tú správu. Rýchlo som si prečítala pár riadkov čo tam bolo a tlačili sa mi slzy do očí. Nemohla som uveriť tomu, že Joshua by bol schopný podviesť ma. No ďalšie SMS-ky ma o tom presvedčili. Bolo ich tam veľa a pri každej jednej mi tiekli slzy po lícach. Do izby vošiel Joshua s veľkým úsmevom na tvári no keď ma videl zarazil sa ani som mu nedovolila niečo povedať.
"Ako si to mohol urobiť? Ako si ma mohol podviesť?" keď som sa naňho pozerala plakala som ešte viac, keď som si uvedomila ako dlho ma už klamal.
"Môžem ti to vysvetliť, vážne ma to mrzí" priblížil sa ku mne a chytil ma za pás. No ja som mu dala preč ruky od môjho pasu.
"Jediné čo môžeš je vypadnúť z tohto domu!" skríkla som no on akoby ma nepočul. Stál tam kde pred tým. Chytila som jeho mobil, ktorý bol ešte stále na stole a hodila som ho po ňom
"Vypadni!" povedala som ešte hlasnejšie. Nevedela som či mám plakať od hnevu alebo od ľútosti.
***
Mama ma prinútila aby som si obliekla tie moje krásne šaty, ktoré boli vybrané zvlášť na tento večer. No keď som sa teraz pozerala do zrkadla vôbec mi neprišli také výnimočné.
Do izby vošiel otec. Mal na tvári úsmev, ale bolo vidno, že chcel vyzerať, že ho mrzí to čo sa salo medzi mnou a Joshuom. On ho nikdy nemal v obľube.
"Si v poriadku?" opýtal sa ustarostene.
"Ani nie, ale budem to musieť dnes zvládnuť" umelo som sa usmiala a otočila som sa k nemu.
"Asi áno" usmial sa a vybral z vrecka malú červenú krabičku "mám pre teba ešte jeden menší darček" podal mi ju. Prekvapene som sa na ňu pozrela. Už som nečakala žiadne darčeky. Pomaly som ju otvorila vo vnútri bol krásny strieborný náhrdelník. Na svetle sa leskol, vyzeral naozaj krásne.
"Oci to si nemusel, je nádherný" ešte stále som sa pozerala na šperk "ďakujem" objala som ho. On bol jediný, ktorý mi dnes aspoň trochu zodvihol náladu.
"Som rád, že sa ti páči, ale už by si asi mala ísť dole už prišli určite nejaký hostia" pohladil ma po líci a odišiel z izby. Ja som si zapla náramok a ešte raz som sa pozrela na do zrkadla.
***
Všetci sa bavili okrem mňa. Bolo to smiešne, keďže dnes bol ten deň na, ktorý som sa tak tešila. A predsa ja som bola vždy tá čo sa na party bavila najviac. No teraz som iba pila a pozerala sa na všetkých čo sa bavili. Chýbal mi tu Harry on by ma určite rozveselil. Cítila som sa hrozne, nechcela som aby to tak bolo, ale nevedela som sa zabávať tento krát vážne nie.
"Hanna vstávaj! Poď sa baviť! Neseď tu len tak!" ozvala sa jedna z dievčat, ktoré tancovali na stole. Ja som len pokrútila hlavou a znova si odpila s pohára.
Započula som zvonenie zvončeka pri vchodových dverách, rýchlo som vstala z gauča a bežala k nim. Stál tam Harry. Mal na sebe svoju obľúbenú koženú bundu, ale poď ňou mal elegantné sako.
"Ahoj, môžeme sa porozprávať?" prikývla som a naznačila mu nech ide ďalej. Nevedela som či som rada, že tu je, alebo nie, ale skôr áno veď som celý deň myslela iba na neho.

Power love 10. Chapter - Bye, bye childhood! Hello adult!

23. září 2013 v 13:08 | Caroline
Konečne som sa toho dočkala! Dnes je ten veľký deň, kedy mám konečne osemnásť. Ako som sa na tento deň tešila. Musí byť úžasný, presne podľa mojich predstáv! Ale... čo si nahováram. Bude to rovnaké ako vždy. Bude nás tam dobreže nie desať, hudba bude hrať, všetci budú sedieť, rozprávať sa v skupinkách a celý večer sa bude niesť v téme "NUDA".
Niekto zaklopal na dvere "ďalej!". Pomaly sa otvorili dvere a vstúpila dnu najprv mama a potom otec.
"Veľa šťastia, zdravia, veľa šťastia, zdravia, veľa šťastia, milá Hanna, veľa šťastia, zdravia! Sfúkni ich všetky naraz a niečo si praj!" prekvapili ma týmto darčekom. Jemne som sfúkla sviečky na malej torte v maminých rukách a priala som si niečo. Otec to všetko natáčal, pretože podľa neho musíme mať každú dôležitú udalosť v mojom živote zdokumentovanú. "Čo si si priala?" mama naliehala, "alebo nie, radšej mi to nehovor! Potom by sa to nesplnilo." občas som mala tohoto jej nadšenia plné zuby, ale dnes som sa to snažila prehrýznuť.

***

Zapla som si nový laptop, ktorý mi rodičia kúpili a hneď som sa prihlásila na Twitter. Bola som zvedavá, či si na mňa aspoň niekto spomenul. Prihlásila som sa a čakala som, kým sa pripojím. Iba dve? Vážne? pomyslela som si. Čakala som aspoň zo desať príspevkov.
Otvorila som si jediné dva a ako som mohla dúfať, bol to len Harry a Joshua. Nemala som náladu sa na to pozerať, preto som sa rýchlo odhlásila a vypla laptop. Hodila som ho na posteľ, prezliekla som sa z pyžama a zišla som dole po schodoch.
"Pripravili sme ti narodeninové raňajky!" zvolala mama keď som zišla z posledného schodu. Voňalo to nádherne. Pousmiala som sa a prestala som myslieť na zážitok s Twitterom.
"Mmm.. mami, ty vždy vieš čo mám najradšej!" podišla som k mame a pobozkala ju na líce.
"Lievance sme už nemala dlho, preto som to mame navrhol." pridal sa otec, ktorý mal už polovicu taniera zjedenú.
"Takže, ako to vyzerá s dnešnou oslavou Hanna?"
"Zatiaľ som pozvala dvanásť ľudí, ale ešte sa opýtam dvoch spolužiačok. Nie je to veľa?" opýtala som sa, pretože som videla zhrozený výraz na otcovej tvári.
"Nie zlatko, je to akurát. Aspoň sa zabavíte keď vás bude tak veľa." pousmiala sa mama a prísne pozrela na otca. Vedela som, že neplánovali tak veľa ľudí, im by sa páčila aj oslava s dvoma, pretože spoločnosť viacerých ľudí neznášajú, ale podľa mňa som mala ešte dosť málo.

Power love 9 .Chapter - In the rain

17. září 2013 v 14:51 | Sylivia
Zobudila som na hlasné zvonenie mobilu . Mala som zlepené oči, nemala som šancu prečítať kto mi volá tak som iba zodvihla hovor a čakala kto sa ozve.
"Ahoj, musíme sa stretnúť aby sme sa porozprávali." Okamžite mi došlo, že je to Harry, keby som to vedela nezdvihnem telefón.
"Neviem čo je to dobrý nápad" veľmi som sa s ním nechcela stretnúť, lebo neviem aké to bude mať následky "vieš čo dobre tak za hodinu pri starom kostole" predsa som to musela risknúť chcela som mu dať aspoň šancu.
"Budem tam, a ďakujem" odvetil a zložil telefón.
Vstala som z postele a snažila som sa dať do poriadku. Vyzeralo to na nesplniteľnú úlohu, ale o 15 minút som bola umytá a oblečená. Obliekla som si tenký top bielej farby a dlhé červené rifle. Keď som vyšla z izby zistila som, že nikto nie je doma otec aj mama boli v práci. Spravila som si kávu a z chladničky som si vybrala jahodový jogurt. Pomaly som dopíjala kávu keď mi vo vrecku zapípal mobil. SMS-ka od Joshui.
Ahoj láska môžeme sa dnes vidieť? Vyrazíme si niekam spolu s Harrym bude zábava . Joshua.
Nevedela som čo mu napísať s ťažkým srdcom som mobil vypla a vsunula naspäť do vrecka. Musela som sa ponáhľať nemala som veľa času a nechcela som meškať.
Bolo chladno dokonca to vyzeralo na búrku, ale nechcelo sa mi otočiť to domov pre sveter a dáždnik.
Keď som prišla na dohodnuté miesto Harry tam už stál nestávalo sa často aby prišiel niekde na čas. Mal na sebe čierne rifle a koženú bundu v ktorej vyzeral tak neodolateľne. Jeho husté vlasy mu viali vo vetre a voľná károvaná košeľa, ktorú mal mu pomocou vánku jemne odhaľovala kúsok brucha.
"Tak som tu o čom chceš hovoriť?" Zvyčajne keď sme sa stretli objali sme sa no mne to bolo dnes divné objať ho nechcela som aby si myslel, že nie som naštvaná. Neviem prečo som nahnevaná ten bozk sa mi páčil, ale nemal to robiť.
"Chcem sa rozprávať o tom čo sa stalo na tom kolese. Pobozkal som ťa a chcem vedieť ako to vnímaš alebo či sa na mňa hneváš, pretože mne sa to páčilo" Pozeral sa mi priamo do očí no ja som to nedokázala, stále som uhýbala pohľadom mala som chuť mu povedať pravdu, ale nemohla som to Joshuovi urobiť. "Harry vieš, že milujem Joshua a ten bozk pre mňa neznamenal nič je mi ľúto ak pre teba niečo znamenal" sama som neverila, týmto slovám bolo hrozné pozerať sa na jeho skleslý výraz.
"Takže si nad tým bozkom ani len chvíľku nerozmýšľala?" Zdvihol obočie ako keby mal ešte poslednú nádej, že s toho niečo vznikne.
"Prepáč, ale nie" samozrejme, že áno keby len chvíľu celý deň a noc som nad tým bozkom premýšľala.
"Chápem myslím, že už sa nemáme o čom baviť prepáč ak som ťa oberal o čas" Harry zdrvene naštartoval motorku. Nechal ma tam len tak stáť. Hnevala som sa na neho, ale viac na seba.
Cestou domou ma samozrejme chytila búrka. Dnes bol úplne hrozný deň. Naše priateľstvo s Harrym myslím úplne skončilo a ja som premočená na nitku. Dážď bol príliš silný musela som sa schovať pod menšiu striešku. Počúvala som kvapky dažďa padajúce na plech keď predo mnou zastavilo auto, netušila som kto to môže byť nikoho s takou značkou nepoznám. Po chvíli z okna vykukla Harryho hlava. Nevedela som že má auto myslela som si že, je verný motorke no teraz mi prišlo vhod, že prišiel na aute. Aj keď možno ani neprišiel aby mi pomohol, ale aby sa mi vysmial.
"Nastúp si odveziem ťa domov" Z úsmevom otvoril dvere bola som v šoku je vôbec možné aby sa na mňa nehneval? Pomaly som prešla ku chodníku a potom som nastúpila. Prišlo mi to divné, ale nemohla som odmietnuť mohol by sa nahnevať a to teraz vážne nepotrebujem mám ho rada a chcem aby naše priateľstvo neskončilo.

Power love 8. Chapter - Lunch

9. září 2013 v 20:09 | Lilly
Hneď ako som sa prebudila uprela som oči na hodiny. Matne som videla červené číslice, pretrela som si oči aby som bola schopná zistiť koľko je hodín. Odokryla som sa a sadla som si na kraj postele aj keď bolo ešte skoro, ale už som nechcela ležať v posteli.
Rukou som si prešla po suchých perách. Opäť som si spomenula na včerajší bozk od Harryho. Celú noc som naň musela myslieť. Cítila som sa strašne previnilo, kvôli Joshuovi, ale na druhej strane som nevedela ako sa mám pozerať Harrymu do očí potom čo urobil.
Prehrabla som si prstami vlasy, ktoré mi padali do očí a išla som do kúpeľne. Pocit studených kachličiek som zacítila až v kolenách. No kým som prešla k umývadlu moje bosé nohy si na chladnú podlahu zvykli. Umyla som si tvár chladnou vodou aby som sa prebrala a rýchlo si umyla zuby.
Vyšla som s kúpeľne a obula si moje pohodlné ružové papuče, ktoré som dostala od mami minulé Vianoce. Zišla som po schodoch dole do kuchyne, kde za stolom sedela mama a pila kávu zo svojej obľúbenej šálky. Sadla som si k nej s úsmevom.
"Dobré ráno mami" vtisla som jej bozk na líce. Pousmiala sa.
"Dobré ráno, čo sa stalo, že si tak skoro hore?" v hlase mala podozrivý tón a zodvihla obočie.
"Nič, len som dnes chcela vstať trocha skôr" usmiala som sa aby som vyzerala presvedčivo. Uvedomila som si, že v poslednej dobe svojim rodičom nehovorím skoro nič čo sa v mojom živote deje. Mama ma pohladila po vlasoch.
"Dobre, čo si dáš na raňajky?" znova sa usmiala a vstala zo stoličky.
"Nebudem nič jesť, dám si iba kávu" pohodlne som sa usadila na stoličke a pozerala sa na mamu, ktorá mi liala kávu do modrej šálky. Položila ju predo mňa na stôl a znova si sadla tam kde pred tým.
"Ďakujem" odpila som si z kávy. Mala strednú teplotu, takže sa dala piť dosť rýchlo. Netrvalo dlho a môj pohár bol prázdny, hneď som vybehla znova do svojej izby. Chcela som zavolať Joshuovi a stráviť s ním nejaký čas, mala som pocit, že by to tak bolo fér, ale o včerajšom bozku s Harrym som mu hovoriť neplánovala, už len kvôli ich priateľstvu. Zodvihla som telefón a vytočila jeho číslo. Chvíľu to zvonilo, keď to dlhšie nezdvíhal uvedomila som si koľko je hodín a, že ešte bude asi spať. Už som chcela vypnúť hovor, keď sa ozval Joshua. Znel rozospane akoby práve vstal.
"Ahoj, zlatko" prinútila som sa to povedať "napadlo ma, či by si dnes neprišiel k nám na obed" dúfala som, že povie áno, pretože kebyže nepríde celý deň by som sa cítila previnilo.
"Jasné veľmi rád prídem"
"Super teším sa, tak o jednej ťa budeme čakať"
"Dobre, zatiaľ ahoj ľubim ťa" bolo mu počuť v hlase, že sa usmieva. Zarazila som sa, ale vedela som, že mu musím odpovedať.
"Aj ja teba" zložila som telefón a položila ho na nočný stolík.

***

Mala som oblečené krátke modré šaty na tenké ramienka a stála som v predsieni pred zrkadlom. Stále som sa musela pozerať ako vyzerám a vždy som niečo naprávala aby som vyzerala perfektne. Keď zazvonil zvonček strhlo ma, ale hneď som sa spamätala a posledný krát som sa pozrela do zrkadla pred tým ako som otvorila dvere. Joshua mal na sebe slušnú károvanú košeľu a tmavé rifle. Svoje hnedé vlasy mal učesané tak ako vždy. Usmieval sa.
"Aho.." nedopovedala som, pretože si ma k sebe pritiahol a pobozkal ma. Bola som zarazená, ale nedala som to na sebe poznať. Joshua sa stále usmieval.
"Ahoj láska" povedal milo a vošiel dnu. Chytila som ho za ruku a spolu sme išli do kuchyne. Pri stole stála mama oblečená tak isto spoločensky ako ja.
"Ahoj Joshua, rada ťa vidím" usmiala sa.
"Aj ja Vás rád vidím" usmieval sa, ale bolo na ňom vidno, že skrýva sklamanie asi čakal, že budeme sami. Sadli sme si za stôl na, ktorom bolo prestreté jedlo.
***

"Dúfam, že ti jedlo chutilo" povedala mama milo, keď odkladala riad zo stola.
"Samozrejme, že mi chutilo. Od Vás vždy." Joshua ma chytil za ruku a potom mi ju silno stisol. Pochopila som, že som nov chce byť sám.
"Mami, ešte ideme na chvíľu hore do izby" pri tom ako som to hovorila mi bilo srdce, pretože som čakala, že mama z niečím zase začne.
"Ale prosím ťa žiadne hlúposti" otočila sa od umývačky ku mne a v tvári mala prísny výraz. Ja s Joshuom sme už vstávali zo stoličiek.
"Ale prosím ťa mami" usmiala som sa a išli sme hore do mojej izby. Joshua za sebou zabuchol dvere a priblížil sa ku mne. Začal ma vášnivo bozkávať. Nechcela som, ale musela som myslieť na bozk od Harryho. Dokonca ani hŕba vášnivých bozkov od Joshui ma tej spomienky nedokázali zbaviť.

Power love 7. chapter - Fair!

6. září 2013 v 19:05 | Caroline
Kde toľko trčí? pomyslela som si, keď som stála pri vstupe do zábavného parku. Harry tu mal byť už pred desiatimi minútami, no stále nechodil. Oprela som sa o zábradlie a ponorila som sa do prúdu mojich myšlienok. V hlave mi neustále výrili mená Joshua a Harry. Trápila som sa, aby sa Joshua nenahneval, že som išla s Harrym do zábavného parku, keď on nie je doma.
Vlasy som mala celé rozlietané vďaka slabému vetru, ktorý už pár dní pofukoval. Začala mi byť zima, preto som si dala bundu, ktorú som si pre prípad zobrala. Nehodila sa mi veľmi k dotrhaným rifliam, ale nemala som inú, ktorú by som si sem zobrala. Aj tak ma tu nikto neuvidí, je už veľká tma.

"To nemyslíš vážne! Myslela som, že už nedojdeš!" vyhŕkla som naňho hneď ako som ho uvidela. Zase mal na sebe to úžasné tričko, vďaka ktorému mu presvitalo vypracované brucho.
"Prepáč. Až pred chvíľou sme skončili tréning. Nemám tak veľa času ako ty." trochu ma to naštvalo, že si myslí, že nič nerobím, no nechala som to tak a išli sme dnu.

"Dva lístky do strašidelného domu, prosím."
"Ak ťa budem držať za ruku tak prepáč," povedala som mu ticho do ucha, "vždy som sa strašidelných domov bála." Harry sa len pousmial a zaplatil nám lístky. Vzal si ich a potiahol ma za ruku.
Nasadli sme do kabíny a cesta sa začala. Najprv to bolo úplne v poriadku. Síce bola všade tma, no nemala som sa čoho báť. Avšak kabínka sa trochu zrýchlila a pomaly mi nabehli zimomriavky.
Na každom rohu bola nejaká smrtka alebo zombie, ktorý na nás vyletel. Harrymu som stláčala ruku, pretože som sa celkom dosť bála, ale neskôr mi to už neprišlo tak odporné, ako na začiatku. Všetko sa opakovalo, preto som už len pokojne sedela.
Ruku som mu avšak nepustila. Viem, nemala som to robiť, hneď ako som sa prestala báť som ho mala pustiť, ale nedalo mi to. Keď som sa ho držala, cítila som sa bezpečne. Užívala som si to, až kým sme neprišli na koniec trati.
"Ďakujem."
"Ale prosím ťa, veď to nič nebolo. Len som ťa držal za ruku." Takže pre neho to nič nebolo? Nepáčilo sa mu to? Táto veta ma naozaj zarazila, no nedala som to na sebe poznať.

***

"To je dokonalý výhľad!" rozjímala som sa, keď sme zastali na vrchu ruského kolesa. Pofukoval tam väčší vietor ako dole, preto mi ani tá tenká bunda nestačila. Harry si to očividne všimol. Chytil ma okolo pliec a pritiahol si ma bližšie. Pozrela som sa na neho a on na mňa. Nerob to! Len to neurob!
Nedokázala som sa odtrhnúť od jeho orieškovo hnedých očí. Tiež sa mi pozeral priamo do mojich a pousmial sa. Natiahol sa a pobozkal ma. Bozk som mu opätovala.
"Nie, to nemôžem! Prepáč." odtiahla som sa. Nemohla som to urobiť Joshuovi.
"To ja by som sa ti mal ospravedlniť. Je to moja chyba."

Zvyšok cesty sme premlčali. Ten bozk nás akosi odradil. Nedokázali sme si nič povedať. Pri konci cesty naše trápne ticho vystriedalo zvonenie môjho telefónu.
"Prosím?"
"Ahoj Hannah. Nechcem ti kaziť pekný večer, ale mala by si prísť domov. Je už dosť hodín!"
Prudko som sa nadýchla a zložila som telefón.
"Prepáč, ale musím ísť domov. Rada by som ešte ostala..." nedovolil mi pokračovať.
"Poď, odveziem ťa domov."

***

Hneď ako som prišla domov som zamierila do kuchyne. Potrebovala som si dať niečo sladké na nervy. Nič som tam však nenašla, tak som odišla do izby.
Prezliekla som sa a dala som si krátku sprchu. Bola som dosť unavená, preto som si ľahla do postele a o pár minút som už snívala.

Power love 6. Chapter- house arrest - canceled

3. září 2013 v 21:14 | Sylvia

Ráno som sa zobudila na zvonenie môjho telefónu, ktorý bol hodení medzi vecami pohodenými na stoličke. Nejako som sa doplazila k stoličke a lenivo som zdvihla hovor.
"Ahoj, Hannah vyspatá?" Harryho hlas bol pre mňa ako druhý budíček vždy keď som ho počula musela som sa usmiať .
"Ahoj ani nie čím neskôr vstanem tým sa cítim unavenejšia" povedala som rozospane "dnes musíme niečo naplánovať možno sa dostanem s toho domáceho väzenia."
"Skvelé tak sa potom ozvi vlastne kvôli tomu som ti volal. Máš už aj niečo vymyslené?" Harry sa určite usmieval. "Mňa napadlo že by sme mohli Joshuovi ukázať to jazero čo sme sa v ňom včera kúpali".
"Ehm... ešte niečo vymyslíme myslím že toto nie je najlepší nápad" nechcela som aby Joshua vedel o tomto mieste bolo to také naše miesto s Harrym. A určite by ho to rozčúlilo.
"Dobre ako chceš tak mu zavolám, že si na dnes nemá robiť plány" Harry vždy všetko plánoval všetky akcie on je s nás najaktívnejší. Nemohol by jeden deň len tak sedieť doma.
"Vieš čo zavolám mu ja" navrhla som. "Zavolám ti keď na niečo prídem".
"Dobre, ahoj nezabudni spracovať rodičov" pripomenul mi a zložil.
Mobil som hodila na posteľ a išla som sa do kúpeľne opláchnuť.

***

V kuchyni sedela iba mama otec bol pravdepodobne v práci to bolo pre mňa dobré, pretože mamu ľahšie presvedčím o tom aby mi zrušila zákaz.
"Dobré ráno" milo som sa usmiala.
"Dobré" mama sa na mňa ani nepozrela. Vychutnávala si kávu a jej obľúbené denné noviny. Sadla som si za stôl a chvíľu bola ticho nevedela som ako začať. Nakoniec začala ona.
"Tak o týždeň máš osemnásť" chvíľu bola ticho akoby čakala, že jej niečo k tomu poviem "určite chceš oslavu" mama konečne odtrhla zrak z titulnej stánky časopisu.
"Samozrejme že chcem" oprela som si hlavu o pravú ruku a čakala čo múdreho zase mama povie.
"Tak by ma zaujímalo, kde ju chceš, aký štýl by to mal byť a podobné veci chceme ti ju s otcom naplánovať, tak aby to bola oslava na, ktorú nezabudneš" mama sa naširoko usmiala. Ony mi chcú plánovať oslavu? Nie, toto nebolo dobre vždy som si oslavu narodenín organizovala, sama a páčilo sa mi to. "Ale veď to netreba ja si ju pokojne zorganizujem sama nemám s tým žiaden problém, baví ma to" nemohla som jej to povedať tak ako som si to predstavovala v hlave.
"Nie, nie tento rok musí byť party úžasná." Mama bola z toho šťastnejšia ako ja.
"No dobre keď na tom tak trváš" samozrejme som to nemyslela vážne, ale teraz som potrebovala riešiť niečo iné. "Mami čo sa týka môjho domáceho väzenia.." nedohovorila som mama ma prerušila
"bež von" usmiala sa "ale nebuď dlho". Nahodila som úsmev a vtisla som mame bozk na líce "vďaka".
Rýchlo som vytáčala Harryho číslo aby som mu zvestovala, že môžem ísť von a už aj viem čo budeme robiť. "Ahoj, podarilo sa. Môžem ísť von." Povedala som radostne.
"Skvelé teším sa s tebou" odvetil šťastne Harry.
"A mám nápad čo budeme robiť , môžeme ísť na oslavy meste práve dnes to začína" navrhla som.
"Dobre bude zábava už si volala Joshuovi?" opýtal sa.
"Preboha nie ja som na to zabudla hneď mu idem zavolať" je zvláštne že som automatiky zavolala Harrymu a nie Joshuovi on je ten, ktorého milujem.

Power love 5. Chapter-In the Park

27. srpna 2013 v 0:06 | Lilly
Prešla som cez úzky chodník k dverám domu. Zhlboka som sa nadýchla a snažila som sa čo najtichšie otvoriť dvere. Vošla som dnu a pozrela sa do obývačky či tam nie sú rodičia. Nikde nikto nebol tak som rýchlo vybehla na schody oproti dverám a vyšla som hore do svojej izby. Konečne som si vydýchla. Bola som vážne rada, že som nemusela stretnúť rodičov. Ale aj tak sa mi to zdalo príliš jednoduché, takže som si bola istá, že rodičia niečo tušia. V tejto chvíli mi to, ale bolo jedno.
Vošla som do kúpeľne a osprchovala som sa vlažnou vodou. Takáto sprcha mi spravila vážne dobre. Zakrútila som sa do osušky a sadla si na posteľ. Spomenula som si na Joshuov výraz, keď sme sa vonku rozprávali. Akoby v ňom bol iný človek, takéhoto nahnevaného som ho ešte nevidela. Nechápala som prečo žiarli na svojho najlepšieho priateľa ako si môže vôbec myslieť, že by som ho ja podviedla. Pri pomyslení na to, že si to o mne môže vážne myslieť sa mi do očí tlačili slzy, ktoré mi pomaly stekali po lícach. Jedna za druhou, ale nechcela som plakať. Mrzelo ma, že sa tento úžasný deň musel skončiť takto.
Na nočnom stolíku vedľa postele mi začal zvoniť mobil. Pozrela som sa jedným okom na volajúceho, no keď som zbadala to meno hneď som odvrátila zrak. Nemala som v úmysle to Joshuovi zodvihnúť aby si nemyslel, že to čo povedal je v poriadku, pretože nie je.
Pár krát sa ozvalo klopanie na dvere "môžem ísť ďalej?" podľa hlasu som vedela, že je to otec. Rýchlo som si utrela slzy čo mi stále stekali po tvári a usmiala sa.
"Môžeš vojsť" snažila som sa znieť čo najviac v poriadku. Otec ma poznal a vždy zistí keď nie je niečo v poriadku. Otvorili sa dvere a do izby vošiel vysoký muž s pár šedivými vlasmi v oranžovom tričku.
"Stalo sa niečo oci?" posunula som sa na posteli aby si mal otec kde sadnúť.
"To sa chcem opýtať ja, celý deň si nevyšla z izby" milo sa usmial a pohladil ma po líci. Tiež som sa snažila usmiať aby som ho presvedčila, že je všetko v poriadku.
"Všetko je v poriadku" zaklamala som "len som nemala veľmi náladu vyjsť z izby po tej našej hádke"
"Určite? Aj o tom som sa s tebou chcel rozprávať" trochu zvážnel "v niektorých veciach si mala pravdu"
"Nie oci, to je v poriadku..." vyrušil ma môj telefón, ktorý začal zvoniť. Volajúci bol opäť Joshua.
"Dobre, tak ja ťa nechám" pohladil ma po ruke, vstal z postele a odišiel. Môj telefón ešte stále zvonil. Vzdychla som si a vypla som hovor. Joshua sa nedal odbiť a neustále mi volal no ja som nemala náladu sa s ním rozprávať, preto som to zakaždým vypla.
Znova mi zazvonil mobil, no tento krát som sa na meno volajúceho pozerala z úsmevom.
"Ahoj Carlos!" povedala som zo smiechom. Až potom som si uvedomila ako ma dokázal jeden jeho hovor tak rozveseliť.
"Ahoj Hannah, ty si s tým Carlosom neprestaneš?" Zasmial sa "nemala si problémy, kvôli tomu nášmu úletu?" opýtal sa ustarostene.
"Nie neprestanem, pretože sa mi to páči!" v hlase som mala provokatívny tón. "Ako sa to vezme" trochu som zosmutnela.
"Čo? Prečo? Rodičia sa na teba hnevajú?" vypytoval sa ustráchane, akoby sa stalo vážne niečo strašné. Neviem prečo, ale to, že sa na mňa Joshua hnevá som nebrala ako úplnú katastrofu.
"Videl nás Joshua a myslí si, že by som nemala tráviť čas s tebou, ale s ním" znova som si spomenula na jeho slová.
"To akože žiarli? Ale veď to je úplný nezmysel, vieš čo ja mu idem zavolať" Harry ma nenechal nič povedať, len zložil telefón. Nechcela som aby mu volal, pretože som si bola istá, že tým sa to iba zhorší.

***

Keď mi zazvonil telefón bolo už tesne pred desiatov večer. Opäť to bol Joshua, prevrátila som očami a zodvihla som ten telefón aby ma už neotravoval.
"Čo chceš?" opýtala som sa arogantne.
"Chcem sa s tebou porozprávať, mohla by si prísť do parku?" tentokrát bol milý, až príliš.
"Teraz? Ja nemôžem vyjsť z domu ani cez deň!" vyšlo zo mňa skôr ako som si uvedomila, že to určite použije proti mne.
"A s Harrym si mohla ísť?" opýtal sa urazene "Ale vieš čo teraz sa o tom nechcem baviť, tak prídeš?"
"Budem sa snažiť" povedala som ľahostajne, nemala som v úmysle vynaložiť veľa úsilia, preto aby som sa tam dostala. Aj keď som ho mala veľmi rada, teraz som sa naňho hnevala.
"Okej, ďakujem teším sa" povedal nadšene a zložil telefón. Ja som si vzdychla a vstala z postele. Čiernou gumičkou som si zopla vlasy do vysokého vrkoča a znova som išla von cez okno, tak ako pred tým.

***

Rozhliadala som sa okolo seba, no v parku som nikoho nevidela. Bola som nervózna, pretože som sa obávala toho, že otec príde na to, že nie som doma. Počula som nejaké kroky, otočila som sa a za mnou stál Joshua. Strašne som sa ho naľakala až ma striaslo.
"Úplne ti preskočilo?!" vykrýkla som naňho "prečo ma strašíš?!" môj hnev sa ešte zväčšil. Vážne som nechápala tomu, čo má za lubom.
"Prepáč, prepáč zlatko nechcel som ťa vyplašiť" povedal milo a chytil ma za pás. Pritiahol ma k nemu bližšie. Chytila som ho za ruky a chcela ich dať preč z môjho pasu.
"Čo to robíš? Myslíš, že ma raz pobozkáš a všetko bude v..." nedopovedala som, pretože ma začal bozkávať. Po chvíľi som sa odtiahla a nechápavo som sa naňho pozrela.
"Fajn, prepáč nechcel som ťa uraziť. Vážne nie. Len proste žiarlim, keď ty si tak úžasná a Harry je úspešný holejista, len sa bojím, že o teba prídem" povedal akoby dúfal, že to pomôže. A aj pomohlo, ale nie úplne. Znova si ma pritiahol k sebe. "Takže sme v pohode?" pozrel sa na mňa zo psím pohľadom. Usmiala som sa a mierne prikývla hlavou. Joshua sa ešte viac ku mne priblížil a jemne ma pobozkal.

Power love 4. chapter - My name is Carlos

23. srpna 2013 v 14:23 | Caroline
"No čo, bavíš sa?" spýtal sa ma a priplával bližšie.
"Jasné! Nemyslela som si, že to bude až takáto zábava! Mali by sme sem chodievať častejšie."
"Páni, tak toto som naozaj nečakala." a hneď sa potopil. Chvíľu bol pod vodou a zrazu som len cítila, ako ma chytil za lýtko a už som bola pod vodou. Našťastie som si stihla rýchlo zachytiť nos, aby som sa nenadýchla vody.
"Hej!" skrýkla som hneď ako som vyliezla, "nechcela som si namočiť vlasy!"
"Už je neskoro. Na to si mala myslieť pred tým, ako si sem vliezla."
Bolo pravé poludnie, a tak slnko poriadne svietilo nad našimi hlavami. Keďže ma už celú namočil, musela som ho potopiť aj ja. Ponoriť ho bolo vážne náročné, pretože vzdoroval, ale nakoniec sa mi to podarilo!
"Už by sme asi pomaly mohli ísť," vyhlásila som, keď sa vynoril z vody, "nechcem, aby si rodičia všimli, že som niekam odišla."
"V poriadku, môžeme ísť." Pomaly odplával k brehu a ja som plávala za ním. Zastala som v polovici, pretože sa mi rozviazala šnúrka na plavkách, a tak som si ju musela napraviť.
Keď som sa pozrela na Harryho, stál už pomaly oblečený pri motorke a pripravoval sa na jazdu. Nebolo mi všetko jedno, a tak som plávala rýchlo za ním.
"Harry, čakaj!" skríkla som, no neodpovedal, ani sa len nepozrel. "Carlos!"
"Prosím? Ako si ma to nazvala?" pozrel sa na mňa s úsmevom na tvári.
"Prepáč, len ma to tak napadlo. Pozerala som jeden film, v ktorom bol nejaký Carlos. Nemohla som si to odpustiť."
"To je v pohode. Poď, pomôžem ti."
"Vďaka, Carlos!" pousmiala som sa.

***

Zastavil o ulicu ďalej, pretože som nechcela, aby rodičia počuli motorku. Upútalo by to ich pozornosť a hneď by sa tento skvelý deň pokazil. Zložila som si dole prilbu, objala som Harryho a pomaly som odkráčala. Ešte som sa otočila za ním, no už bol ďaleko.
Kráčala som po ulici s jemným úsmevom a pozerala som sa na deti, ktoré sa hrali nedaleko našeho domu. Hojdali sa na hojdačkách a stavali hrady z piesku. Spomenula som si na staré časy, keď som sa tu tiež hrávala a pomaly som odišla. V diaľke som uvidela Joshuu. Stál neďaleko našeho domu. Mal na sebe rifle s bielym tričkom a koženou bundou na vrchu. Jeho tmavé vlasy boli zvláštne učesané dozadu, inak ako vždy. Už z diaľky bolo vidieť, že nemá dobrú náladu.
"Ahoj Josh!" pribehla som k nemu a pobozkala ho, avšak odtiahol sa.
"Tak čo, aký bol výlet?"
"Prosím? Ničomu nerozumiem."
"Prosím ťa. Nehovor mi tu, že nevieš o čom hovorím!" jeho pohľad sa razom stal chladnejším. Zdriapol ma za ruku, no vyslobodila som si ju. "Prečo si s nám bola vonku? Čas máš tráviť so mnou a nie s tým namysleným hokejistom, ktorý si myslí, že je ktovieaký úžasný motorkár!"
"Prestaň! Budem chodiť von s kým chcem a ty mi v tom brániť nebudeš! Harry je náhodou skvelý, určite lepší ako ty!" nemohla som to dlhšie vydržať a tak som odišla. Chvíľu sa na mňa pozeral ako odchádzam a ešte niečo kričal, no vôbec som ho nevnímala.

Power love

23. srpna 2013 v 14:16 | Admins
1. chapter --> GO, RANGERS!
2. chapter --> Celebration
3. chapter --> Rules everywhere!
4. chapter --> My name is Carlos!
5. chapter --> In the park
6. chapter --> House arrest - Cleared!
7. chapter --> Fair!
8. chapter
9. chapter
10. chapter

Power love 3.Chapter - Rules everywhere!

22. srpna 2013 v 16:28 | Sylvia
Lenivo som vstala z postele a pomaly sa presunula do kúpeľne potrebovala som studenú sprchu. O pár minút som bola umytá a oblečená. Nebola som si istá či mám ísť do kuchyne. Otec bol ráno dosť naštvaný a nie som si istá či už je v práci. Potichu som otvorila dvere od mojej izby a vyšla som von. V obývačke nikto nebol tak som vedela, že mama z otcom budú v kuchyni. Vošla som do miestnosti obaja rodičia mali na tvári kamení výraz. Váhala som či sa mám pozdraviť .
"Dobré ráno" povedala som po tichu. Chvíľu sa nič neozývalo až keď som si sadla mama sa ozvala.
"Dobré. Hannah strašne si nás sklamala vždy si bolo také dobré dievča. Čo sa stalo?" mama mala ustarostený hlas ako keby sa stalo niečo hrozné. Ja som bola ticho aby som to ešte nezhoršila aj keď v hlave mi vírilo milión myšlienok o tom čo by som jej mala povedať.
"Určite ťa na to naviedol jeden s tých tvojich kamarátov" otec to samozrejme musel zvaliť na niekoho iného nemohol si priznať že som to urobila z vlastného rozumu. " Aby bolo jasné už ich tu nechcem vidieť a neprajem si aby si sa s nimi priatelila" dodal otec. Toto som už nemohla nechať tak musela som niečo povedať.
"Nie oni dvaja za to nemôžu, dokonca ma odhovárali ja som to urobila dobrovoľne" bolo mi jasné, že mi neuverí ale povedať som to musela. Ani jeden ma vôbec nepoznajú starajú sa len keď sa stane niečo vážne. Ani len nevedia že chodím z Joshuom.
"Zlatko, neobraňuj ich ty by si nič také neurobila" mama sa nehnevala skôr bola sklamaná.
"Vôbec neviete čo by som urobila a čo nie pretože ma vôbec nepoznáte" skríkla som a rýchlim krokom som odišla do svojej izby.
***

"Ahoj potrebovala by som vypadnúť z domu máš čas?" opýtala som sa.
"Čau jasné na teba mám vždy čas" na Harryho sa môžem vždy spoľahnúť .
"Ďakujem stretneme sa tam kde vždy" už som sa začala chystať aby som nemeškala ako vždy.
"OK, teším sa" Zložil telefón.
Rýchlo som hľadala v skrini čo si oblečiem vybrala som si biele tričko na ramienka a modré šortky. Zo šperkovnice som si vybrala môj obľúbený náhrdelník, zapla som si ho na krku a bola som pripravená. Zamkla som dvere aby sa rodičia nemohli dostať dnu. Musela som preliesť cez okno aby som sa dostala von na šťastie si ma nikto nevšimol teda rodičia nie.

***

Harry ma už čakal pri svojej čiernej motorke s úsmevom na tvári. Mal na sebe svoje obľúbené čierne rifle a šedé tričko s krátkym rukávom, ktoré mu zvýrazňovalo jeho vyšportované telo.
"Čakáš dlho?" objala som ho. Krásne voňal. Nevedela som sa tej vône nabažiť.
"Dlhšie ako zvyčajne," zaškeril sa, "ale to je v poriadku".
"Prepáč, ale dnes som musela ísť von oknom." Sadla som si na múrik, ktorý stál pri nás. Prisadol si ku mne a chytil ma okolo pliec.
"Čo sa stalo? Mala si problémy za ten včerajší večer?"
"Áno, mala som problémy, ale nič si z toho nerobím. Viem, že ich to prejde, len ma nahnevalo, že oni sa vlastne nehnevajú na mňa, ale na teba s Joshuom, pretože si myslia, že vy ste ma na to nahovorili. Povedala som im, že to bolo moje rozhodnutie, ale nepočúvali ma. Takže sa s vami nemôžem stretávať, vlastne, mám domáce väzenie, takže sa nemôžem stretávať s nikým". Pritiahla som si kolená k hrudi.
"Nejdeme sa previesť?" Harry zoskočil z múrika a hodil mi prilbu. Tiež som zišla z múrika, nasadila si prilbu a sadla si dozadu za Harryho, ktorý už sedel vpredu.
"Zoberiem ťa na jedno miesto, ktoré som pred nedávno objavil," naštartoval motor, "bude sa ti tam páčiť."

***

Jazda bola skvelá. Pri narastajúcej rýchlosti vo mne narastal adrenalín. Avšak nebála som sa, pretože pri Harrym mám akýsi pocit bezpečia.
"Tak, už sme tu!" dala som si dole prilbu a zosadli sme. Ťahal ma cez zanedbaný lesík, ktorý vyzeral, že tu dlho nikto nebol.
Prešli sme po úzkej cestičke, ktorú lemovali mohutné staré duby. Kde-tu rastól nejaký kvet. Cestu zakončovali husté nízke kríky, cez ktoré viedla len úzka štrbinka. Ledva sme cez ňu prešli, no pohľad za ňou stál za to.
Na konci čistinky sa rozprestieralo rozľahlé jazero, ktoré na prvý pohľad vyzeralo veľmi čisté. "Ideme sa okúpať!" Navrhol Harry a už ma ťahal za ním. Nechcela som ísť, no vzdorovať sa mu nedalo.

Power love 2.Chapter- Celebration!

22. srpna 2013 v 16:26 | Lilly
S Joshuom sme išli pred šatne hokejistov týmu NY Rangers. Ja som bola samozrejme šťastná aj za Harryho, že to nakoniec vyhrali, ale bola som znudená. Najradšej by som s tade vypadla a išla rovno domov.
"Bol to skvelý zápas čo myslíš? Musíme to osláviť!" Bolo vidno, že Joshua je nadšený. Týmito slovami mi úplne pokazil môj plán ako sa dostať domov. Vedela som, že keď si niečo on naplánuje tak to aj uskutoční. A to bol ten problém.
"Áno bol to dobrý zápas hlavne preto, že to Rangers vyhrali" snažila som sa znieť nadšene "ale vážne to musíme oslavovať? A dnes?" tvárila som sa, že som neskutočne unavená aj keď to tak nebolo len som nemala chuť na žiadne oslavy.
"Áno musíme to osláviť dnes, pretože ináč by to nebolo ono! Budeš to musieť zniesť" uštipačne sa usmial a pozrel sa smerom k dverám šatní. Stál tam vysmiaty Harry. Chcela som ešte niečo povedať, ale bola som ticho aby som Harrymi nepokazila náladu. Joshua si s ním potľapkal po pleci ako zvyčajne. Harry prišiel ku mne a objal ma.
"Tak ako? Tam na ľade si bol úžasný" usmievala som sa. Harry ma pustil zo zovretia.
"Cítim sa skvelo! Tréner ma dokonca pochválil a sľúbil mi nejakú odmenu" Harry vyzeral vážne šťastne. Nemohla som mu povedať, že už idem domov a neoslávim to s ním.
"Ideme tú tvoju výhru osláviť no nie?" ozval sa Joshua a vyberal s vrecka kľúče od auta. Pozrel sa na mňa akoby tušil, že mi to vadí.
"To je jasné" Harry sa pozrel na mňa snažila som sa vyzerať nadšene, ale on ma poznal a vedel, že mi niečo vadí. "Ak to nebude vadiť Hanne" zodvihol obočie.
"Ale prosím ťa samozrejme, že mi to nevadí. Pôjdem rada. Výhru musíme osláviť" pretvarovala som sa. Joshua ma chytil za ruku a išli sme k jeho autu.

***

Joshua už mal skvelú náladu aj bez toho aby pil nejaký alkohol. Chytil nás poza krky a ťahal dnu do baru Foundation. Harry sa zabával s ním, ale ja som len prevrátila očami a dúfala, že sa to čo najskôr skončí. Vstúpili sme dnu. Bar bol preplnený ľuďmi čo sa zabávali pili alkohol a tancovali. Vyzeralo to tam vážne luxusne.
"Idem objednať niečo na pitie" odtrhol sa od nás Joshua a išiel pomedzi ľudí k baru. My sme si sadli do voľného boxu. Cítila som sa trápne, pretože sme boli obaja ticho. Netrvalo dlho a Joshua prišiel k nám aj s dvoma pohármi whisky. Zarazila som sa, pretože mi bolo jasné, že mne nič neobjednal. Jeden pohár položil na stôl pred Harryho a s toho druhého si odpil.
"A Hanne si nič neobjednal?" pozrel sa naňho Harry a odpil si s pohára.
"Nie to nevadí objednám si sama" povedala som urazene a išla som k baru. Tým, že ešte nemám osemnásť som sa nezaoberala. Bolo mi jasné, že budem schopná sa zabávať len vtedy ak niečo vypijem. Prišla som k baru, stál tam celkom milý mladík. Usmiala som sa.
"Poprosím Vás jeden pohár whisky" sadla som si na barovú stoličku.
"A máte už osemnásť slečna?" prezeral si ma. Bolo mi jasné, že mu mám ukázať môj občiansky preukaz, ale to by prišiel na to, že ešte osemnásť nemám. Musela som niečo vymyslieť.
"Ehm..to nie je pre mňa" ukázala som ukazovákom smerom k boxu kde sedel Harry a Joshua "to je tam pre tých dvoch, jeden s nich už bol pýtať whisky" usmiala som sa s nažila som vyzerať presvedčivo. Barman prikývol a nalial mi do skleného pohára trocha whisky. Zobrala som pohár s pultu. Trocha som sa od neho zdialila a naraz vypila dúšok whisky. Tak to pokračovalo aj naďalej.

***

Hrala moja obľúbená pieseň a ja som si na ňu musela zatancovať. Znova som si objednala ďalšiu whisky a postavila sa na jeden z voľných stolov. Nebolo to jednoduché, keďže ma dosť mykalo z opilosti, ale vyšla som hore a začala tancovať. O chvíľu na mňa vädšina ľudí uprelo zrak. Mňa to nezaujímalo bavila som sa. Prišiel ku mne Harry, ktorý nebol až tak opitý.
"Hannah poď dole, tancovať môžeš aj tam" natiahol ku mne ruku. Ja som pokrútila hlavou.
"Ale tu sa mi tancuje lepšie" hovorila som zo smiechom a tancovala ďalej. Vypila som posledný dúšok v pohári a položila ho na stôl na ktorom som stála. Všimla som si, že Harry tam stále stojí s rukami v bok.
"Čo ideš si zatancovať som nov?" pomaly som si čupla aby som počula čo mi hovorí.
"Veľmi rád, ale nie na tom stole" zdvihol obočie a znova ku mne natiahol ruku. No ja som sa zodvihla a pokračovala v tancovaní. Cítila som ako ma niekto chytá za nohy. Pozrela som sa smerom k Harrymu. Chytil ma za boky a dal dole s toho stola. Ja som sa naňho nahnevane pozrela a išla som preč. No Harry ma znova chytil za pás otočil k sebe a prehodil cez plece. Búchala som ho po chrbte no on ma nepustil.

***

Prebudila som sa vo svojej izbe s obrovskou bolesťou hlavy. Skryla som si hlavu pod vankúš pred slnečnými lúčami, ktoré prenikali cez žalúzie. V hlave som si hovorila aká som hlúpa, že som včera toľko pila. Chcela som zaspať a celý deň sa nezobudiť aby som nemusela cítiť tú bolesť. No prerušil ma silný prísny mužský hlas. Môj otec.
"Čo to malo včera znamenať mladá dáma?" odokryla som sa. Stál pri dverách. Pretrela som si oči.
"Oci nemôžeme to vyriešiť neskôr teraz mi je hrozne zle" Väčšinou býval môj otec milý hlavne na mňa, takže som si myslela, že to nebude problém.
"To v žiadnom prípade! Vyriešime to teraz!" skríkol. "S mamou sme sa dohodli, že ti za to dáme trest a to domáce väzenie" povedal a odišiel s izby. Ešte naschvál zabuchol za sebou dverami.

Power love 1. chapter - Go, Rangers!

22. srpna 2013 v 16:23 | Cassie
Otvorila som oči a hneď mi do nich zasvietilo silné slnko cez medzeru medzi závesami. Bolo neskutočne silné, preto som sa pozrela na hodinky pri stolíku. Dúfala som, že bude dosť času na to, aby som sa stihla pripraviť na Harryho zápas. Aj keď sa mi tam veľmi nechcelo ísť, pretože hokeju nerozumiem a vôbec ma táto nudná hra nebaví, musela som tam ísť kvôli nemu. Je to môj najlepší kamarát a toto by mi neodpustil.
,,Nie! To nemôže byť pravda! Nemohla som predsa spať do jednej!" rýchlo som vstala z postele a bežala do kúpeľne. Mama stála na chodbe, no vôbec som si ju nevšimla.
,,Dobré ráno!" skríkla, keď som zavrela dvere do kúpeľne. Ozdravila som sa, no nevnímala som čo hovorí ďalej, pretože som nestíhala. Nevedela som, čo mám urobiť ako prvé. Najprv som si teda umyla zuby a až potom som si zmyla hlavu. Rýchlo som si ich vyfúkala a išla som do izby.
Otvorila som si skriňu, no nemala som čo na seba. Fanúšik hokeju nie som, preto žiadny dres v skrini nemám. Vybrala som si teda rifle a pásikavé bielo-červené tričko, aby som sa trochu zladila s farbami týmu.

***

Pred druhou zatrúbilo na ulici auto. Vedela som, že už na mňa Joshua čaká. Pretrela som si pery leskom a vzala som kabelku. Zišla som po schodoch do predsiene, pozdravila som sa a odišla som. Na ceste stálo staršie šedé Porsche s otvorenými oknami v predu. Z jedného z nich vytŕčal Joshua.
Keď som nasadla dnu, prekvapilo ma Joshuove oblečenie. Nečakala som, že je až taký veľký fanúšik NY Rangers.
,,Preboha, čo to máš na sebe?" spýtala som sa s prekvapeným výrazom. Na jeho tvári bolo vidieť, že som ho tým zaskočila.
,,Ideme predsa na zápas nie? Videla si seba? Ešteže mám vzadu jeden dres od Harryho. Musíš si ho hneď obliecť." Nebola som spokojná s jeho nápadom, no radšej som bola ticho, aby sa nenahneval.

***

Do Madison Square Garden sme dorazili asi o pol hodinu. Zápas sa ešte nezačal, a tak som sa mohla vkľude prezliecť. Svoje pôvodné tričko som hodila do kufra a dala som si na seba Harryho dres. Vypla som si svoje husté hnedé vlasy do vrkoča a zamkla som kufor.
Joshua už stál pri Harrym, ktorý už bol skoro oblečený. Videla som na ňom, že bol nervózny zo zápasu s New York Islanders. Nezdržovali sme sa pri ňom dlho, pretože tréner ho volal do šatne, aby sa ešte porozprávali o zápase. S Joshuom sme teda odišli do hľadiska, kde sa už o cvhíľu začal veľký zápas. Harry nám vybavil miesta blízko nich, takže sme mali skvelý výhľad aj na hráčov, aj na ľad.

***

Na konci tretej tretiny to vyzeralo veľmi napäto. Odbíjali posledné dve minúty a stav bol stále 2:2. NY Islanders stále tlačili, preto to vyzeralo na ich jasnú výhru. Bolo vidieť, ako sa všetci z Rangers snažia dostať sa na ich polovicu, no boli oveľa silnejší.
,,Poď Harry!" skríkla som, keď som uvidela, že sa dostal k puku. Prešiel cez stredovú čiaru a pokúsil sa strielať od modrej čiary. Všetci z týmu Islanders sa pred bránu nahrnuli.
,,Gól!" Skríkli všetci fanúšikovia NY Rangers! Harry to dokázal! Jeho prvý zápas sa skončil naozaj úžasne. Zaznel hlas sirény a to naznačilo, že tretia tretina sa skončila a New York Rangers pod veľkým nátlakom vyhrali tento zápas! A samozrejme vďaka Harrymu!
 
 

Reklama